Retro: Alfa Romeo GT 1300 Junior (1965-1977)

BRATISLAVA 30. augusta (WEBNOVINY) – Úžasné krivky tohto auta navrhol Giorgetto Giugiaro v začiatkoch svojej kariéry, keď ešte pracoval u Bertoneho. Aj pre samotného Bertoneho to bol jeden z prvých projektov, no treba uznať, že dizajn tohto auta sa naozaj vydaril. Auto vzniklo na skrátenej podvozkovej platforme sedanu Giulia a s malými obmenami v rámci rôznych verzií vydržalo toto krásne kupé vo výrobe dlhých 14 rokov (od vzniku modelu Giulia Sprint GT v roku 1963 po koniec výroby modelu GT 1300 Junior v roku 1977).

Prvým predstaviteľom z radu kupé modelov odvodených od sedanu Giulia bol model Giulia Sprint GT z roku 1963. V roku 1964 bol predstavený kabriolet s označením Sprint GTC. Vzniklo však iba 1 000 kusov. O rok neskôr sa objavili dva nové modely. Sprint GTV s mierne posilneným 1,6-litrovým motorom, ktorý používali aj dva predošlé modely, a nová verzia GT 1300 Junior s 1,3-litrovým motorom. Ten však produkoval veľmi slušných 76 kW (104 k). V roku 1968 prišla Alfa 1750 GTV, ktorá nahradila model Sprint GTV. V roku 1971 sa objavila Alfa 2000 GTV. O rok neskôr sa začal vyrábať Junior aj s 1,6-litrovým motorom pod označením GT 1600 Junior.

Interiér

Nebolo by to Alfa Romeo, keby vás jeho interiér nenadchol tak, ako krásna karoséria. Drevený volant značky Nardi je dnes veľkou vzácnosťou. Za ním sú dva veľké budíky typické pre Alfu Romeo. V otáčkomeri nájdete aj ukazovateľ tlaku oleja. V aute má pán Peter aj originálne rádio značky Blaupunkt. Pod ním sa nachádzajú dva menšie budíky, ktoré informujú vodiča o stave paliva v nádrži a o teplote chladiacej kvapaliny. Nápisy sú pochopiteľne v taliančine.

Motor

Agregát, ktorý ukrýva tento exemplár pod kapotou, je hotovým umeleckým dielom. Majiteľ auta bol totiž v sedemdesiatych rokoch minulého storočia motoršportovým mechanikom a na starosti mal údržbu pretekárskych áut. So špeciálne upravenými dobovými motormi má teda bohaté skúsenosti. Motor si sám upravil tak, že teraz údajne dosahuje výkon až takmer 200 koní. Na úpravy však použil originálne dobové diely takmer výhradne od talianskeho úpravcu Autodelta. Motor jeho auta má okrem iného sodíkové ventily, kované piesty, odľahčenú kľukovku, či tvrdšie ojnice aj ložiská. Na čo je však pán Peter obzvlášť hrdý, sú originálne karburátory Weber 45 DCOE 9 a vačkový hriadeľ od firmy Colombo Bariani. Tá robila vačkové hriadele aj pre Formuly 1.

Pán Peter teda vlastní krásnu Alfu GT 1300 Junior, ktorá je zvonku v úplne pôvodnom stave, no pod kapotou je to hotový pretekársky špeciál. Ani vám nebudem rozprávať, aký nádherný má ten motor zvuk. Pokúsim sa však opísať, ako sa s týmto autom jazdí.

Jazda

V Alfe GT 1300 Junior sa sedí nízko. Bol som prekvapený, že aj v aute z roku 1972 má vodič celkom dobrý posed za volantom. Ten je pochopiteľne na dnešné pomery trochu väčší. Riadenie je však prekvapivo citlivé. Iste, má drobnú vôľu, no na povely vodiča reaguje znamenite. Rovnako ako motor. Stačí jemne poštekliť plynový pedál a otáčky nabudeného pretekárskeho agregátu, ktorého voľnobeh sa pohybuje niekde okolo 1 300 ot/min., letia okamžite hore za sprievodu hlasného šteknutia. Na každom prevodovom stupni motor zrýchľuje veľmi odhodlane a ochotne sa nechá vytáčať aj do 8 000 ot./min. Proste jedna báseň. Navyše máte vďaka nádhernému „spevu“ motora pocit, že naozaj sedíte za volantom súťažného špeciálu. Veľká pochvala patrí aj päťstupňovej manuálnej prevodovke. Šoféroval som už viacero veteránov, no ani jeden nemal tak presnú kulisu radenia.

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Rozhovor s majiteľom:

Prečo ste sa rozhodli práve pre toto auto?

Táto Alfa bola vždy mojim snom. Vyrastal som totiž pri pretekárskych autách, ale v tých časoch (60-te a 70-te roky) to boli iba Škodovky. Z času na čas sa však objavilo nejaké to Alfa Romeo. Na Slovensku ich bolo iba niekoľko. Jednu mal napríklad Marián Rajnoha, ďalšiu Laco Losman a tretiu, o ktorej viem, mal Edo Bertoli z Piešťan. Tie autá boli úžasné. Nádherné a zároveň výkonné. Všade, kde sa objavili, všetko vyhrali. Upravené pretekárske Škodovky nemali taký výkon ako sériová verzie tejto Alfy. Definitívne som sa však do tohto auta zaľúbil v roku 1976 na Majstrovstvách Európy v pretekoch do vrchu Ecce Homo Šternberk. To boli jediné preteky v Československu, kde komunisti pustili aj zahraničných pretekárov. Taliani tam prišli s týmito autami upravenými od Autodelty, niektorí dokonca s vrcholnou verziou GTAm. Vtedy bolo rozhodnuté. Keď som tie Alfy uvidel, povedal som si, že jedného dňa takéto auto musím mať.

Ako dlho už vlastníte toto auto?

Toto auto som kúpil v roku 2001, čiže od môjho pevného rozhodnutia v roku 1976 uplynulo až 25 rokov. Neprestal som však dúfať a jedného krásneho dňa som Alfu GT 1300 Junior predsa len zaparkoval vo svojej garáži. Doviezol som si ju z Nemecka, no nebol to však žiaden výstavný kus. Auto bolo v podstate rozobrané do poslednej skrutky. Trvalo mi tri roky, kým som ho dostal do takého stavu, že som sa mohol zúčastniť prvej veteránskej akcie. Môj pôvodný zámer bol upraviť motor a jazdiť s autom historické preteky do vrchu. Kamaráti sa mi však vyhrážali, že keď to tomu krásnemu autu spravím, tak ma zbijú. Nakoniec ma teda stiahli k veteránistom a na seriózne pretekanie som sa nedal. V konečnom dôsledku som im za to vďačný, lebo keby som tomu autu niečo urobil, tak by ma veľmi bolelo srdce. Samozrejme, motor je upravený a rád ho vytáčam, ale toto auto si proste kruté pretekárske zaobchádzanie, keď sa bojuje o sekundy, nezaslúži.

Ako je to s náhradnými dielmi?

Na Slovensku sa dá na toto auto zohnať akurát tak baterka. To je asi všetko. Na Slovensku proste tieto autá neboli, respektíve ich bolo veľmi málo, a tak niet ani náhradných dielov. Všetko som musel hľadať v zahraničí. Bolo to dosť komplikované, keďže internet vtedy ešte nebol na takej úrovni, ako dnes. Nakoniec sa mi ale podarilo nájsť jedného pána v Rakúsku, ktorý mal dosť veľa starších náhradných dielov z vrakov, ale mal aj nové súčiastky a dalo sa s ním dohodnúť na rozumných cenách. Na diely som ale chodil aj do Talianska, do Padovy na burzu. Človek skrátka pri takomto aute zažije aj turizmus /i>

Jazdíte s týmto autom každý deň?

Vôbec nie. Občas cez víkend, keď je pekne, len tak pre radosť. Ale ináč vlastne iba na rôzne veteránske akcie, či už organizované rôznymi klubmi, alebo keď sa dohodneme s niekoľkými kamarátmi veteránistami a vyberieme sa niekam na výlet. Chodíme spoločne aj na také dlhšie výlety, napríklad aj do rakúskych Álp. Denne prejdeme 150-250 km. Uprednostňujem kľukaté okresné cestičky, na diaľniciach trpím. Môžem sa pochváliť, že s týmto autom som zdolal aj Grossglockner.