Odklad zákazu predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035 sám osebe nepomôže európskym automobilkám získať späť konkurencieschopnosť. Upozorňuje na to Martin Procházka, riaditeľ úpisu rizika nadnárodnej spoločnosti Coface pre Slovensko a Česko. Rozhodujúce slovo podľa neho bude mať Nemecko, ktoré predáva štvrtinu všetkých nových áut v Európskej únii.
Minister pripustil možné výnimky
Podľa Procházku je Európa v oblasti elektromobility rozdelená. Kým v severozápadných krajinách podiel elektrických áut presahuje 30 percent a niektoré plánujú zákaz spaľovacích motorov už v roku 2030, v juhovýchodnej časti kontinentu je tento podiel len okolo päť percent.
„Kľúčové ekonomiky ako Nemecko a Francúzsko sa pohybujú okolo 20 percent. Štvrtina všetkých nových vozidiel v EÚ sa predáva na nemeckom trhu, preto bude práve Nemecko rozhodovať o osude spaľovacích motorov po roku 2035,“ uviedol Procházka.
Dacia sa pohrala s legom a stvorila auto pre tých s menším egom - FOTO
Francúzsko síce zákaz podporuje, no jeho minister priemyslu Marc Ferracci pripustil možné výnimky. Nemeckí výrobcovia aj odbory zasa presadzujú spomalenie prechodu na elektromobilitu, čo čiastočne podporil aj kancelár Friedrich Merz.
Rastúca čínska konkurencia
O konečnom rozhodnutí sa však podľa Procházku bude rozhodovať na rokovaniach s partnerskými sociálnymi demokratmi, ktorí naďalej trvajú na tom, že harmonogram prechodu na elektromobilitu by mal zostať nezmenený. Jedným z kompromisných riešení, o ktorých sa diskutuje, je povolenie hybridných vozidiel alebo áut so spaľovacím motorom na syntetické palivá aj po roku 2035.
„Syntetické palivá síce môžu byť uhlíkovo neutrálne, no ich výroba je energeticky náročná a spaľovacie motory majú len 30- až 40-percentnú účinnosť. Ekonomicky a energeticky to nedáva veľký zmysel,“ upozornil Procházka.
Lade sa podarilo dokončiť nové lacné auto menom Iskra. Predaj sa už začal, výroba viazne - FOTO
Európske automobilky pritom čelia rastúcej čínskej konkurencii a vplyvu novej americkej obchodnej politiky. Čínski výrobcovia, podporovaní štátom masívnymi dotáciami, už podľa Procházku prenikajú na európsky trh a zvažujú lokalizáciu výroby.
„Európski výrobcovia automobilov sa preto nemôžu spoliehať na colnú ochranu. Spomalenie tempa prechodu na elektromobilitu nie je stratégiou, ako sa dostať späť na vrchol,“ varuje odborník.
Nízka efektivita európskej politiky
Procházka zároveň poukazuje na nízku efektivitu európskej politiky. Krajiny s vysokým podielom elektromobilov investujú do dotácií a infraštruktúry, zatiaľ čo iné štáty, najmä v juhovýchodnej Európe, nerobia takmer nič.
„Verím, že koniec spaľovacích motorov sa odloží do roku 2040, najmä pre zachovanie pracovných miest v automobilovom priemysle. Ide predovšetkým o sociálne pochopiteľné gesto,“ dodal s tým, že to ale samo o sebe európskej konkurencieschopnosti nepomôže. Podľa Procházku zostávajú hlavnými problémami pomalé tempo inovácií, vysoké ceny energie a nadmerná regulácia.
Nový automobilový závod v Číne: Výrobu riadi umelá inteligencia a každý stroj komunikuje – VIDEO, FOTO
„Ak chce Európa zostať konkurencieschopná, musí si určiť niekoľko prioritných cieľov a investovať do nich. Dnes sa snažíme pokryť všetko, ale nič z toho nie je efektívne,“ uzavrel expert zo spoločnosti Coface, ktorá je globálnym lídrom v poisťovaní pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.
