BRATISLAVA 31. januára (WEBNOVINY) – Dopravné nehody okrem primárnych škôd na majetku či ujmy na zdraví spôsobujú aj sekundárne následky vo forme prekážok v cestnej premávke, ktoré vytvárajú havarované vozidlá a do ich odstránenia bránia plynulosti cestnej premávky. Pojem prekážky cestnej premávky, spôsob a zodpovednosť za ich odstraňovanie, bol konkrétnejšie definovaný až vo vyhláške Ministerstva vnútra SR č. 141/1960, ktorou sa vydávali pravidlá cestnej premávky.
V nasledovných vyhláškach a zákonoch zostala podstata paragrafu nezmenená, len postupne pribúdali ďalšie ustanovenia, ktoré si vynútil aktuálny stav a rozvoj dopravy. Súčasne platný zákon č. 8/2009 o cestnej premávke vysvetľuje prekážku cestnej premávky ako:
§ 2 Vymedzenie základných pojmov
r) prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov,
Ďalšie ustanovenia týkajúce sa predovšetkým vozidiel spôsobujúcich prekážku cestnej premávky znejú nasledovne:
§ 43
Prekážka cestnej premávky
(1) Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia….
(5) Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil alebo správca cesty.
Na prvý pohľad jasné zrozumiteľné povinnosti a oprávnenia pri odstraňovaní prekážok v cestnej premávke. Na druhý podhľad, teda očami vodičov z každodennej motoristickej praxe, to už tak jasne a zrozumiteľne nevyzerá. Likvidácia následkov dopravných nehôd osobných motorových vozidiel, ktoré vytvorili prekážku cestnej premávky alebo aj tých, ktoré skončili mimo cesty, je vzhľadom na hmotnosť áut a širokú dostupnosť vyslobodzovacích a odťahových služieb na území Slovenska vcelku bezproblémová. Pokiaľ nejde o závažné dopravné nehody vyžadujúce dlhšiu dobu na dokumentáciu zo strany dopravných policajtov, býva premávka čiastočne alebo úplne obnovená v pomerne krátkom čase a zdržanie je minimálne. Samozrejme, čakacia doba závisí od hustoty premávky a druhu komunikácie. V tomto smere je hádam najkritickejší bratislavský Prístavný most, na ktorý vyúsťuje viacej príjazdov z každej strany. Tam si vodiči pre dopravné nehody počkajú o čosi dlhšie.
Oveľa horšia je situácia pri haváriách nákladných vozidiel a kamiónov. Pokiaľ sa nachádzajú na telese vozovky a tvoria prekážku cestnej premávky, sú ich vodiči, prevádzkovatelia alebo majitelia povinní z cesty bezodkladne odstrániť. Pojem bezodkladne nezakladá konkrétne časové rozhranie a reálne môže nastať stav, že vodič bezodkladne po nehode informuje majiteľa a ten bezodkladne vyšle na miesto nehody vyslobodzovacie a odťahové vozidlo z druhého konca republiky alebo dokonca z iného štátu, lebo prihliada na najnižšiu cenu za hodinový výkon a kilometre. Čo je lacné, nikdy nebýva ani rýchle a už vonkoncom nie kvalitné. Preto uzávierky ciest pri „lacnom“ spôsobe odstraňovania prekážok trvajú niekedy aj vyše desať hodín. Ak k tomu prirátame prekladanie tovaru, tak ešte o pár hodín viac. Nuž, dovolím si tvrdiť, že škody spôsobené vodičom čakajúcim v nekonečných kolónach a ich náklady na obchádzkové trasy sú niekedy vyššie, než sumy za odtiahnutie havarovaného kamiónu.
Samostatnou kapitolou je vyslobodzovanie havarovaných kamiónov nachádzajúcich sa mimo cesty. Je hádam nepísaným pravidlom, že vyslobodzovacie práce, samozrejme spojené s úplnou uzávierkou cesty, síce začnú v prijateľnom čase, ale vinou nesprávne použitej techniky a často aj nekvalifikovaného personálu, neskončia ani po dlhých hodinách a v dopravnej špičke. Naposledy takto trpeli a mrzli v kolónach vodiči na ceste I. triedy medzi Žilinou a Martinom. Malo by byť naozaj na dobrom uvážení správcu alebo majiteľa cesty, koho a s akou technikou na svoj majetok pustí. Žiaľ, na Slovensku v súčasnej dobe podniká v oblasti vyslobodzovania nákladných vozidiel viacej subjektov s rôznou kvalitou poskytovaných služieb. Každá havária kamióna je špecifická a rovnako špecifické postupy treba pri nej uplatniť. Nedajú sa naučiť v žiadnej škole a získať ich možno len dlhoročnou praxou. Načo sú však profesionáli s praxou, keď vinou cenovej politiky ich špeciálne stroje stoja väčšinu roka pri plotoch.
Sú dve možnosti ako ochrániť bezbranných vodičov letom – zimou v nekonečných kolónach. Buď legislatívne konkretizovať pojem „bezodkladne“ alebo uplatňovaním náhrady iných škôd donútiť správcov komunikácií pri vyslobodzovaní havarovaných kamiónov využívať služby len ozajstných profesionálov.
Rada na záver:
Hovorí sa, že jedna lastovička leto nerobí. Keď však bude pri neúmerne dlhých uzávierkach ciest svoje škody a ušlé zisky voči správcom komunikácií uplatňovať čoraz viacej vodičov, možno raz na dlhé kolóny zabudneme.
