BRATISLAVA 16. septembra (WEBNOVINY) – Mnohí z nás už videli alebo na vlastnej koži zažili nasledovnú dopravnú situáciu: V obci, alebo aj mimo nej, jazdíte po komunikácii s dvomi alebo viacerými jazdnými pruhmi a starostlivo si strážite „bezpečnú“ vzdialenosť od vozidla idúceho pred vami až do chvíle, kým sa do vašej medzery tesnou myškou nenatlačí ďalší vodič a potom dupne na brzdový pedál. Kým stihnete zareagovať otvoríte mu predným nárazníkom kufor. Na prvý pohľad jasná záležitosť aj pre dopravných policajtov. V tom lepšom prípade skončíte len s mastnou pokutou za porušenie §-u 17, ods. 1, zákona č.8/2009 Z.z. ktorý znie:
Vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.
Skôr, než otvoríte peňaženku otvorte si radšej zákon o premávke na cestách, lebo vinník dopravnej nehody až taký jasný nie je a zbytočne neplaťte keď nemusíte.
Okrem už spomenutého §-u 17 sa k takejto dopravnej situácii viaže aj § 10, ktorý upravuje pravidlá jazdy v jazdných pruhoch. Pohľad do histórie naznačuje, že ani tvorcovia zákonov nemali v spôsobe jazdy v jazdných pruhoch celkom jasno. Prvú zmienku možno nájsť až vo vyhláške Federálneho ministerstva vnútra č. 80 z roku 1966 o pravidlách cestnej premávky aj preto, lebo dovtedy zrejme viacprúdové cesty neboli samozrejmosťou. V §-e 8 Jazda v jazdných pruhoch bolo okrem iného stanovené:
(3) Pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého je vodič povinný dať prednosť v jazde vodičom idúcim v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dať znamenie o zmene smeru jazdy.
Povinnosť „dať prednosť“ som zvýraznil zámerne lebo k nej sa ešte dostaneme. Ďalšie zákony a to vyhláška Federálneho ministerstva vnútra č. 100/1975 o pravidlách cestnej premávky a zákon Národnej rady SR č. 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách tento problém riešili len podmienkou, že: vodič smie prechádzať z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu len vtedy, ak neohrozí vodiča jazdiaceho v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza. Vo výklade pojmov v uvedených zákonoch sa neohrozením rozumie: „povinnosť vodiča počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo“. Čiže dosť všeobecný pojem na to, aby sa dal v praxi dokázať. Preto boli vinníkmi dopravných nehôd spravidla vodiči, ktorí neubrzdili a nie tí, ktorí im nebezpečenstvo spôsobili.
Nový zákon o premávke na cestách č. 8/2009 Z.z. sa takpovediac vracia do roku 1966 lebo problém upravuje nasledovne:
§ 10
Jazda v jazdných pruhoch
(6) Vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
Vo vymedzení základných pojmov (§ 2, ods. 1, písm. b) zákon vysvetľuje, že:
dať prednosť v jazde je povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy… A to je už „iná káva“. Pri každej „myške“ totiž musí vodič zmeniť rýchlosť jazdy, aby dodržal ustanovenie §-u 17 o vzdialenosti medzi vozidlami. Preto by v prípade dopravnej nehody mali policajti určiť za vinníka vodiča, ktorý vám pri prechádzaní do vášho jazdného pruhu nedal prednosť v jazde.
Rada na záver:
Proces dokazovania viny pri dopravnej nehode je rovnaký ako pri každom inom priestupku. Ponúka vám možnosť doložiť dokazovanie svedeckými výpoveďami, vyjadrením znalcov, preskúmaním poškodenia vozidiel a podobne. A keď nechcete pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého spáchať dopravný priestupok vy sami, zapnite včas znamenie o zmene smeru jazdy a doprajte tomu, kto má prednosť v jazde dostatočný čas na to aby mohol plynule znížiť svoju rýchlosť jazdy. Pokiaľ je však ochotný vás pred seba aj pustiť.
