BRATISLAVA 6. decembra (WEBNOVINY) – Pred dvomi týždňami som vodičov motorových vozidiel upozorňoval na riziká spojené s prechodom jesenného obdobia do zimy a na „pokazené“ štatistiky dopravných nehôd s tragickými následkami práve v tomto období. Rád by som veril v nápravu, ale tak sa mi zdá, že ani tento rok nebude nijak výnimočným, a to ešte nezasnežilo. Nepochybne k tomu najviac prispieva zotrvačnosť, či zvyk vodičov jazdiť trištvrte roka po rovnakom povrchu ciest a keď sa ten náhle zmení, ide o život.
O život však ide aj vodičom, ktorí si nezvykli a ani nezvyknú na vôbec nič, lebo si myslia o sebe, že sú majstri za volantom v každej situácii. Ako a prečo vôbec nadobúdajú svoje až prehnané sebavedomie? Podľa mňa sa na tom podieľa najmä:
• povaha vodičov
• súťaživosť a súperenie na cestách
• predvádzanie sa a snaha upútať pozornosť
• nedostatočné skúsenosti
Myslím, že jednotlivé body netreba ďalej rozvíjať, lebo vodiči a ďalší účastníci cestnej premávky ich majú na očiach každodenne. Je tu však ešte jeden faktor vplývajúci na prehnané sebavedomie, ktorému by sa najlepšie hodilo pomenovanie „predbehnuté schopnosti.“ Najjednoduchšie ho možno vysvetliť asi takto: Niektorí študenti medecíny sa po prvom ročníku vysokej školy tvária, ako by už boli riaditelia nemocníc. Po druhom prednostovia kliník, po treťom lekári – špecialisti, po štvrtom… A pred štátnicami pochybujú, či sú vôbec dobrými študentmi. Podobne je to aj s nami, vodičmi. Mnohí si hneď po získaní vodičského oprávnenia myslia o sebe, že majú na formulu jeden, po roku, dvoch sú jazdcami rely Paríž – Dakar, ale po niekoľkých ďalších strávených za volantom by sa neprihlásili už ani na okresnú motoristickú súťaž.
Hádam, že pri každej profesionálnej činnosti sa stáva, že z nevedomosti a nedostatočnej praxe máme na jej začiatku tendenciu predbehnúť svoje schopnosti. V bežnom pracovnom procese môžeme prinajhoršom tak vyletieť zo zamestnania. Na cestách však vinou neznalosti môžeme počas jazdy vyletieť aj do priekopy, aj do protismeru, a vtedy už ide naozaj o život. Starogréckeho filozofa Sokrata, ktorý vyriekol slávnu vetu oida ūden eidōs – „viem, že nič neviem“ považovali za najmúdrejšieho vo svojej dobe. No, ani v tej dnešnej dobe žiaden človek nie je nikdy taký múdry, aby sa stále nemohol dozvedieť ešte niečo viac. A čím sme múdrejší, tým častejšie si uvedomujeme, koľko toho ešte o jazde nevieme, aby sme dokázali úplne bezpečne ovládať svoje vozidlo. Platí to rovnako pre vodičov začiatočníkov ako aj pre tých s mnohoročnou praxou.
Rada na záver:
Vodiči, ktorí pochopia význam Sokratovej vety – viem, že nič neviem – ešte skôr než si sadnú za volant možno nebudú najmúdrejší, ale určite budú patriť k tým najzodpovednejším na našich cestách.
