Zoznamy údajne nebezpečných plemien psov situáciu nezlepšujú

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Polák
Milan Polák Foto: SITA

Ministerstvo pôdohospodárstva vypracovalo novelu zákona, ktorou chce sprísniť podmienky držania niektorých psích plemien. Ako hodnotíte túto snahu?

Zoznam týchto plemien bol vypracovaný predstaviteľmi prezídia Slovenskej kynologickej jednoty bez toho, aby bol podložený vedeckým poznatkom alebo štatistikou, iba na základe ich subjektívneho názoru a bez zmapovania súčasného stavu. Výber plemien sa navyše robil bez akejkoľvek komunikácie s chovateľskými klubmi, ktoré dotknuté plemená a ich chov na Slovensku zastrešujú.

V čom spočívajú vaše najväčšie výhrady voči tejto novele?

Povinnosti vyplývajúce z návrhu zákona považujeme za nevykonateľné. Objektívna identifikácia krížencov bez analýzy DNA je nemožná, pretože určiť plemennú príslušnosť rodičov kríženca len na základe jeho vonkajších znakov, sa jednoducho exaktne nedá. Subjektívne posudzovanie krížencov tiež poskytuje obrovský priestor na komerčné zneužívanie. Nejasnosti týkajúce sa posudzovania krížencov namietlo v pripomienkovom konaní aj Ministerstvo spravodlivosti SR. V neposlednom rade je diskutabilné posudzovanie chovných priestorov, kde by kontrolór vstupoval na súkromný pozemok bez obmedzenia (pri susedských sporoch a udaniach aj niekoľko krát ročne), čo naša Ústava neumožňuje ani polícii. Vydávanie povolenia v mestách či obciach vytvára podmienky pre korupciu a neodôvodnené nevydanie povolenia na chov psov pri prípadných starších sporoch s vedením samosprávy.

Ako riešia obdobné zákony v iných krajinách?

Skúsenosti zo zahraničia dokazujú, že zákony založené na zoznamoch údajne nebezpečných plemien psov nemajú potenciál na to, aby situáciu akýmkoľvek spôsobom zlepšili. V Taliansku, Holandsku a Škótsku boli podobné zákony už zrušené, nakoľko nepriniesli žiadne zlepšenie situácie. Najčerstvejší je príklad z Dánska. Zákon s nápadne podobným zoznamom plemien ako je navrhovaná novelizácia bol uzákonený v r. 2010 s tým, že sa jeho opodstatnenosť o tri roky prehodnotí. Veterinárna univerzita v Odense v tomto roku vydala štúdiu, v ktorej jasne uvádza, že počet zranených ľudí psami za rok po prijatí, teda v r. 2011 vôbec neklesol, skôr naopak.

Pes
Foto: SITA/Diana Černáková

Viete povedať, aký je na Slovensku trend v súvislosti s útokmi psov?

Nie sú k dispozícii relevantné údaje o tom, či počet zranení človeka psom v SR narastá alebo nie. Avšak Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) okrem iného zhromažďuje aj informácie o hospitalizáciách pacientov podľa diagnóz. Podľa údajov NCZI v dôsledku diagnózy W54 (uhryznutie alebo úder psom) boli počas rokov 2000 až 2010 hospitalizované nasledovné počty ľudí: 2000 – 180, 2001 – 182, 2002 – 176, 2003 – 116, 2004 – 124, 2005 – 150, 2006 – 118, 2007 – 118, 2008 – 95, 2009 106 a 2010 – 105 hospitalizovaných pacientov. Z prehľadu jasne vyplýva, že po prijatí zákona č. 282, teda po roku 2002 nastalo razantné zníženie  počtu hospitalizovaných a ich počet sa ustálil na úrovni 95 – 106.

Viacerí kritici tejto novely argumentujú aj obrovskou záťažou na verejné financie

Podľa zdrojov z britského parlamentu náklady na uplatňovanie ich zákona o „bojových plemenách psov“ sú každoročne vo výške 3 mil. libier. Každoročne je v útulkoch úradne deponovaných viac ako tisíc psov, ktoré sú predmetom súdnych procesov. Tieto psy čakajú na súdne rozhodnutie o svojom osude (spravidla ich utratia)  a do ukončenia súdneho procesu ich živí obec alebo štát. Takže vyhlásenia, že uplatňovaním takéhoto zákona nevzniknú pre samosprávu a štátny rozpočet žiadne náklady, nie sú pravdivé.

Národná rada SR nebude na schôdzi, ktorá sa začne v januári, rokovať o sprísnení chovu niektorých plemien psov. Ako uviedol dnes pre agentúru SITA hovorca ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala, minister Ľubomír Jahnátek požiadal listom predsedu parlamentu Pavla Pašku, aby o návrhu novely zákona, ktorou sa upravujú niektoré podmienky držania psov, NR SR na blížiacej sa schôdzi nerokovala, ale aby novelu zákona zaradil až na ďalšie rokovanie zákonodarného zboru. O návrhu novely mal parlament rokovať už v novembri, ale aj vtedy Jahnátek požiadal Pašku o odsunutie rokovania na januári.

Novelou zákona sa má podľa návrhu rezortu pôdohospodárstva sprísniť držanie psov takých plemien, ktoré z dôvodu svojich vlastností môžu pri útoku na človeka alebo zviera ohroziť vážnym spôsobom jeho zdravie alebo život, a ich krížencov. Prísnejšie pravidlá chovu majú platiť pre 14 vybraných plemien psov, ktoré sa dostali do zoznamu so sprísneným držaním. Na zoznam plemien psov so sprísneným držaním sa dostali plemená: Pittbull teriér, Bandog, Stredoázijský ovčiak, Kaukazský ovčiak, Juhoruský ovčiak, Americký staffordshirský teriér, Šarplaninac, Tornjak, Brazílska fila, Tosainu, Kangal, Americký buldog, Boerboel a Moskovský strážny pes. Novela prináša presné pravidlá sprísneného držania spomínaných plemien. Držať alebo vodiť ich môže len ten, kto je odborne spôsobilý na ovládanie psa, teda má doklad o úspešnom absolvovaní kynologického výcviku. Ak držiteľ (majiteľ) psa nie je odborne spôsobilý na jeho ovládanie, je povinný dať psa do držby odborne spôsobilej osobe na ovládanie psa.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ľubomír Jahnátek