Reforma fungovania Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorú navrhuje generálny prokurátor Maroš Žilinka, už bola predložená na rokovanie vlády. Kabinet by sa jeho návrhom mal zaoberať na rokovaní v stredu 10. februára. Navrhovaná reforma bola medializovaná v súvislosti so zámerom zrušiť samostatné oddelenie extrémistickej kriminality, ktorý kritizovali niektorí politici.
Podľa návrhu sa má počet prokurátorov ÚŠP zvýšiť z 35 na 38 a počet zamestnancov v štátnej službe zo 17 na 22. Návrh zavádza zriadenie oddelenia organizovaného zločinu, terorizmu a extrémistickej kriminality v rámci odboru všeobecnej kriminality.
Väčšinu agendy tvoria prečiny
V rámci oddelenia by mal pôsobiť jeden vedúci a desať prokurátorov. Pôvodne na oddelení extrémistickej kriminality pôsobil vedúci a štyria prokurátori.
Prokurátor žiada medzinárodný zatykač pre podnikateľa Suchobu z akcie Mýtnik
Generálny prokurátor v januári tohto roku navrhovanú zmenu odôvodnil tým, že väčšinu agendy extrémizmu predstavujú prečiny a zaťaženosť prokurátorov vykonávajúcich túto agendu je podstatne nižšia, než je tomu v prípade ich kolegov. „Tou reorganizáciou chceme dosiahnuť, aby sa efektívnejšie využil potenciál prokurátorov,” povedal Žilinka.
Posilnia počet prokurátorov
Odbor ekonomickej kriminality by sa podľa návrhu mal personálne posilniť z 11 na 14 prokurátorov. Na odbore všeobecnej kriminality by ich malo pôsobiť spolu 22. Špeciálnemu prokurátorovi ostane podľa návrhu jeden námestník.
Na reformu súdnictva štát obetuje stovky miliónov eur. Bude výsledok stáť za to?
Zámerom reformy je podľa generálnej prokuratúry (GP) efektívnejšie využitie potenciálu prokurátorov, vyváženejšie rozdelenie trestných vecí medzi nimi a účinnejší boj proti najzávažnejším formám trestnej činnosti. Zmena si podľa GP vyžiada zo štátneho rozpočtu 1 272 118 eur ročne.
