Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil za chybu zrušenie efektívneho nástroja na ochranu spoločnosti pred páchateľmi drobných krádeží. Napísal to na sociálnej sieti.
„Z pohľadu ochrany spoločnosti pred páchateľmi, ktorí sa opakovane dopúšťajú drobných krádeží, považujem za najzásadnejšiu chybu zákonodarcu vypustenie ustanovenia Trestného zákona upravujúceho trestnosť konania páchateľa, ktorý bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý podľa Trestného zákona účinného do 6. augusta 2024,“ uviedol.
Bol to efektívny nástroj ochrany spoločnosti
Ide podľa neho o takú osobu, ktorej bola za obdobný čin uložená sankcia či iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. Zvyčajne išlo o predchádzajúci postih za priestupok proti majetku.

Žilinka preverí, či je zrušenie voľna na sviatok Sedembolestnej Panny Márie v súlade s ústavou
„Toto ustanovenie, trestnoprávne reagujúce na recidívu vo vzťahu k útokom proti majetku, je často veľmi zjednodušujúco a nepresne prezentované ako tzv. horalková krádež,“ vraví Žilinka s tým, že išlo o efektívny nástroj ochrany spoločnosti. Ako generálny prokurátor ďalej uviedol, s ohľadom na skutočnosť, že išlo o prečin, orgány činné v trestnom konaní a súdy mali povinnosť posudzovať materiálny korektív.
„Teda to, či s vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti spáchania činu, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná, a teda nepôjde o trestný čin (prečin). Trestný zákon tak umožňoval dôsledné individuálne posúdenie činu (odcudzenia veci), dôsledné posúdenie možností individualizácie trestu, vrátane alternatívnych trestov, ale aj možností odklonov v trestnom konaní,“ ozrejmil.
Označovanie páchateľov krádeží
Žilinka skonštatoval, že vo svojom súhrne tak boli vytvorené legislatívne podmienky pre ochranu spoločnosti pred páchateľom, jeho výchovu a výchovu ostatných členov spoločnosti. Zároveň boli vytvorené podmienky aj na reparáciu a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.

Žilinka podal správnu žalobu voči rozhodnutiu Šutaja Eštoka neposkytnúť mená pasažierov letu do Nemecka
„Pri kategórii páchateľov opakovanej drobnej majetkovej kriminality priestupkové konanie a postih spravidla neplnia výchovný, reparačný a už vôbec nie odstrašujúci účel,“ podotkol. V závere statusu sa Žilinka vyjadril k „podivným návrhom na označovanie páchateľov krádeží“. V tomto smere zdôraznil, že pri dosahovaní účelu trestného konania je nutné vždy rešpektovať dôstojnosť osôb.
Ide pravdepodobne o reakciu na vyjadrenia poslanca parlamentu Richarda Glücka (Smer-SD), ktorý nedávno vo verejnoprávnej televízii predostrel nápad na to, aby páchatelia krádeží museli počas verejnoprospečných prác nosiť bundy s nápisom „Kradol som“, ideálne v blízkosti svojho bydliska či pri obchode, kde kradli.
