BRATISLAVA 14. októbra (WEBNOVINY) – Starostka bratislavského Starého Mesta Táňa Rosová (SDKÚ-DS) kritizuje novelu zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov.
Návrh, ku ktorému sa tento týždeň skončilo pripomienkové konanie, má ambíciu riešiť útoky agresívnych psov na ľudí, pritom je podľa Rosovej útokom ľudí na psov.
„Novela je zlá, ušitá horúcou ihlou a slúži iba na to, aby vyvolala dojem, že sa problém rieši,“ myslí si Rosová, ktorá je aj aktivistkou v oblasti zlepšenia zvieracej legislatívy u nás.
Starostka Starého Mesta tvrdí, že prijatie tohto návrhu v predloženom znení by nič nezlepšilo a mnohé zhoršilo. „Zákon mieri proti zvieratám a proti obciam a mestám, nie proti nezodpovedným chovateľom. Zavádzajú sa nové prísne pravidlá, pričom štát nevie zabezpečiť ani vymáhanie tých, ktoré platia doteraz,“ vyhlásila.
Hrozí obchádzanie zákona
Zákaz chovu niektorých plemien podľa Rosovej prispeje k rozkvetu nelegálneho obchodu a kríženiu tak, aby sa obišiel zákon.
„Návod na držanie nebezpečných psov na reťazi, obsiahnutý v príslušnom návrhu vyhlášky, je v priamom rozpore s doterajšími snahami stanoviť podmienky chovu psov bez ich utrpenia. Predovšetkým však zaráža pokrytectvo, ktorým sa štát snaží preniesť zodpovednosť za výkon tohto zákona na obce a mestá, ktoré však na to nemajú iné kompetencie ani prostriedky,“ povedala Rosová.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa k novele vyjadrilo 86 oslovených a až 432 ostatných subjektov, medzi inými napríklad viaceré ministerstvá, ďalšie orgány štátnej správy či hlavné mesto SR Bratislava. Spolu odoslali 525 pripomienok, z toho 37 zásadných. Rosová navrhuje úpravu minimálne v 21 častiach návrhu.
Najlepšie by bolo začať odznova
Najlepšie by však podľa nej bolo návrh celkom stiahnuť a pripraviť v spolupráci s mimovládnymi organizáciami taký, ktorý reflektuje skúsenosti z praxe.
„Keď som oslovila Ministerstvo pôdohospodárstva s tým, aby zasadla pracovná skupina pre zmeny v zvieracej legislatíve, dohodnutá pred polrokom, dostala som odpoveď, že naše zákony netreba v tejto oblasti meniť a všetko je v poriadku, lebo sme prebrali európske normy. Pokladám to za absurdné a škandalózne. Veď naša legislatíva stále chápe zviera ako vec. Pritom týranie a neľudské podmienky chovu sú len druhou stranou tej istej mince, ako agresivita psov. Každý pes chovaný v utrpení sa ľahko stane agresorom, bez ohľadu na plemeno,“ uviedla Rosová.
Odpoveď ministerstva podľa nej doslova pobúrila združenia, ktoré denne zachraňujú týrané psy a mačky. „V mojom aj v ich mene vyzývam ministerstvo, aby svoj postoj zmenilo. Slovensko je svojou zvieracou legislatívou hanbou Európy“.
Problémy sú aj inde
Návrh na vznik pracovnej skupiny, zloženej z predstaviteľov ministerstva, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, poslancov, ochranárov a zástupcov miest a obcí vzišiel z rokovania na pôde MP SR ešte vo februári.
Po povolebných personálnych zmenách na ministerstve dosiaľ nezačala svoju činnosť. Rosovú poverila Únia miest Slovenska, aby v tejto pracovnej skupine reprezentovala samosprávy miest.
„Podarilo sa zvýšiť tresty za týranie, teraz by sa hlavné úsilie malo zamerať na vymožiteľnosť platných pravidiel. Problémom je napríklad vstup na súkromný pozemok, kde dochádza k týraniu, či odňatie týraných zvierat, keďže sú vnímané ako vec. Pritom za týranie by sa mal považovať aj výcvik psov na útok na človeka, veď je to proti prirodzenosti tohto druhu. Dlhodobo tiež presadzujem, aby sa otázkou ilegálnych chovov množiteľov zaoberala Finančná správa podobne, ako rieši otázky ilegálneho obchodu s tabakom či alkoholom. Ide totiž aj o nemalé daňové úniky,“ navrhuje Rosová.
