Prevencia už nie je len výsadou osvietených lekárov – stáva sa ekonomickou stratégiou 21. storočia. V čase, keď zdravotnícke systémy čelia demografickému tlaku, nárastu chronických ochorení a finančnej nestabilite, odborníci, politici aj podnikatelia hľadajú nové riešenia. Jedno z nich ponúkla aj medzinárodná konferencia Zdravotníckeho denníka s názvom „Ekonomika prevence zdravotních rizik“, ktorá sa konala v stredu 10. júna v Prahe, kde výpovede odborníkov jasne naznačujú, že včasná diagnostika, podpora pohybu a zmena životného štýlu môžu zásadne ovplyvniť nielen zdravie populácie, ale aj výkonnosť celej ekonomiky.
Účinná prevencia je kľúčom k udržateľnému zdravotníctvu
V ére starnúcej populácie, rastúcich nákladov na liečbu a stále častejších civilizačných ochorení sa stáva čoraz zrejmejším, že tradičný model zdravotnej starostlivosti postavený prevažne na liečbe už nie je udržateľný.
Moderné zdravotnícke systémy sa musia zmeniť – z reaktívnych na proaktívne. Prevencia, chápaná nielen ako súbor zdravotníckych odporúčaní, ale ako systémová, strategická politika štátu, môže byť odpoveďou na chronické podfinancovanie zdravotníctva. Každé ochorenie, ktorému sa dá predísť, znižuje tlak na nemocnice, poisťovne aj verejné rozpočty.
Údaje z Národného centra zdravotníckych informácií na Slovensku ukazujú pozitívny trend u detí, kde preventívne prehliadky absolvuje takmer 94 % novorodencov. U dospelých je to však len 45 %, čo ukazuje na veľkú medzeru vo využívaní prevencie. Ako zdôraznil aj predseda NR SR Richard Raši vo svojom príhovore na konferencii:
„Pri prevencii platí, že každé investované euro môže ušetriť možno 5 až 10 eur pri následnej liečbe. Zákazy samy o sebe nefungujú – potrebujeme systém, motiváciu a politickú odvahu.“
Z ekonomického hľadiska ide o logiku návratnosti investícií. Zatiaľ čo náklady na liečbu jedného prípadne pokročilého ochorenia môžu ísť do tisícok eur, preventívne opatrenia stoja zlomok tejto sumy.
Výzvou však zostáva časový horizont – výsledky sa ukazujú až po rokoch, čo je pre politiku s krátkym volebným cyklom často nevďačný rámec.
Zdravá populácia je ekonomickou výhodou
Ekonomika nemôže byť silná, ak je pracovná sila chorá, unavená a v dôsledku zdravotných problémov dlhodobo neschopná práce. V mnohých krajinách Európy, vrátane Slovenska, tvoria chronické choroby, stres, depresie či vyhorenie významnú časť dôvodov práceneschopnosti.
Zdravotná kondícia obyvateľstva preto nie je len otázkou kvality života, ale aj faktorom, ktorý rozhoduje o konkurencieschopnosti krajiny. Produktívni a zdraví zamestnanci znamenajú vyšší výkon, menej absencií a menší tlak na sociálny systém.
Z výskumov OECD vyplýva, že každé 1 % zníženie výskytu chronických ochorení môže zvýšiť HDP o niekoľko desatín percenta. Príkladom sú krajiny ako Japonsko či Južná Kórea, kde sú vysoké štandardy zdravotnej gramotnosti a aktívne investície do zdravého životného štýlu. Joan Madia, vedecký pracovník Centra pre zdravotnícku ekonomiku na University of Oxford, v súvislosti s touto témou upozornil:
„Ľudia žijú dlhšie, ale v posledných 15 rokoch života už často nežijú zdravo. Tento rozdiel medzi dĺžkou života a dĺžkou života v zdraví je jedným z najdrahších problémov zdravotníctva.“
V ekonomike 21. storočia sa zdravie stáva formou kapitálu. Firmy, ktoré rozumejú tomuto trendu, už dnes zavádzajú zdravotné benefity, prispievajú na šport, či zavádzajú psychologickú podporu. Takéto iniciatívy nie sú iba altruistické – ide o investíciu do produktivity a lojalitu zamestnancov. Vzniká tak nový ekonomický imperatív: udržateľný rast potrebuje zdravú populáciu.
Aká je úloha firiem a súkromného sektora? Partneri alebo pasívni pozorovatelia?
Verejný sektor nemôže sám uniesť celé bremeno prevencie. Zdravotné poisťovne, školy, firmy aj neziskové organizácie musia byť zapojené do spoločného cieľa – zlepšovať zdravotný stav populácie systematicky a dlhodobo.
Úloha zamestnávateľov je pritom mimoriadne dôležitá, pretože majú priamy kontakt so stovkami tisíc zamestnancov, ovplyvňujú ich pracovné prostredie a dokážu prispieť k vytváraniu kultúry zdravia.
Riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne v Česku, Zdeněk Kabátek, na konferencii upozornil:
„Nestačí, aby len štát mal odvahu zvyšovať výdavky na prevenciu. Firmy a poisťovne musia aktívne realizovať vlastné programy, ktoré motivujú ľudí k zdravému životnému štýlu.“
To otvára diskusiu o tzv. daňových stimuloch pre firmy, ktoré podporujú zdravie – napríklad odpočty z dane za investície do zdravého pracovného prostredia, športových programov alebo edukačných kampaní. Ak má byť prevencia efektívna, musí sa stať spoločenským štandardom – a práve firemné prostredie je ideálnym priestorom pre aplikáciu.
Investícia do športu je prínosom pre ekonomiku
Mnohí vnímajú šport a pohyb predovšetkým ako formu relaxu vo voľnom čase, no čoraz viac štúdií aj príkladov z praxe potvrdzuje, že ide o zásadný prvok verejného zdravia. Pravidelná fyzická aktivita významne znižuje riziko civilizačných ochorení ako obezita, diabetes 2. typu, srdcovocievne ochorenia či depresia.
Ich liečba pritom tvorí značnú časť výdavkov verejného zdravotníctva. Investícia do športovej infraštruktúry, podpory športu v školách či komunitných programov tak nie je len kultúrnym alebo spoločenským prínosom – je to tvrdá ekonomická investícia so spočítateľnou návratnosťou.
Podľa analýz WHO môže každé euro investované do podpory pohybových aktivít priniesť až 3 eurá v podobe úspor na zdravotných nákladoch a zvýšenej produktivity. Napriek tomu je podpora športu často podceňovaná a redukovaná na dotácie vrcholovým klubom. Ako podotkol Karel Havlíček, podpredseda Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky a predseda tieňovej vlády:
„Keď dávame peniaze na šport, ľudia si to často spájajú s aférami. Ale drvivá väčšina týchto zdrojov ide na mládežnícky šport a športoviská. Ak by sme tieto investície nazývali správne – ako investície do zdravia – zmenila by sa aj verejná mienka.“
Príkladom pozitívneho vplyvu športu na spoločnosť je nárast záujmu o biatlon v Česku po úspechoch reprezentantov. Tento efekt „národného nadšenia“ dokáže motivovať tisíce detí a rodičov. V podobnom duchu pôsobí aj najlepší strelec českej futbalovej reprezentácie, víťaz nemeckej a belgickej futbalovej ligy Jan Koller, ktorý osvetu podporuje:
„Snažím sa deťom ukazovať, že šport nie je len o výkone, ale o radosti, sebadisciplíne a zdraví. Keď dokážem motivovať aspoň jedno dieťa, má to zmysel.“
Takýto prístup by mal byť systematicky podporovaný školami, samosprávami aj zdravotnými poisťovňami. Nestačí len budovať nové športoviská – potrebujeme aj osvietených učiteľov, aktívnych rodičov a inšpiratívne vzory, ktoré deťom ukážu, že šport nie je len výberová aktivita, ale prirodzená súčasť života.
Skutočné príbehy motivujú spoločnosť
Prevencia nie je len otázkou systémových opatrení, dotácií či legislatívnych reforiem. V skutočnosti je vo veľkej miere závislá od osobného rozhodnutia jednotlivca, ktoré ovplyvňuje celé spektrum faktorov – od vzdelania a dostupnosti služieb až po kultúru, hodnoty a spoločenské normy. Práve tu zohrávajú rozhodujúcu úlohu osobné príbehy a verejné vzory. Tie formujú verejnú mienku, ovplyvňujú postoje a správanie ľudí častejšie než akákoľvek kampaň či štatistika.
Psychológovia tento jav opisujú ako „role model effect“ – efekt vzorovej osoby. Ide o jav, pri ktorom sa jedinec skôr identifikuje s niekým, kto mu je blízky, alebo koho obdivuje, než s anonymným systémom alebo neosobným odporúčaním. Ak niekto z nášho okolia – príbuzný, kolega, známa osobnosť – úspešne zmení svoj životný štýl, zníži hmotnosť, prestane fajčiť, začne pravidelne športovať, naša ochota napodobniť ho rastie. Príklad je často silnejší než akékoľvek čísla.
Z tohto dôvodu majú ambasádori zdravia, športové legendy, lekári so silným mediálnym dosahom či pacienti ochotní podeliť sa o svoju skúsenosť, nenahraditeľné miesto v politike verejného zdravia. Ich úloha je dvojnásobná: jednak ukazujú, že zmena je možná, a zároveň rozbíjajú mýty a strach, ktoré sú častou prekážkou preventívneho správania.
„Prevencia nie je len o nefajčení či športe. Je o vedomí, že zmena je možná. A to ľudia pochopia najskôr, keď ju uvidia u niekoho iného – nie v tabuľke, ale v živote,“ upozornil Andrzej Mariusz, lekár a ekonóm, prezident Poľskej spoločnosti pre verejné zdravie, prednosta kliniky alergológie a pľúcnych ochorení Národného zdravotníckeho ústavu.
Je preto dôležité, aby štátne inštitúcie, poisťovne, školy a médiá systematicky podporovali príbehy skutočných ľudí – nielen z radov celebrít, ale aj bežných občanov. Ich cesta môže byť inšpiráciou pre tisíce ďalších. Ak sa podarí zmeniť verejnú mienku o tom, čo je „normálne správanie“, posunie sa celá spoločnosť smerom k aktívnejšiemu, zdravšiemu a zodpovednejšiemu životnému štýlu.
