Za zdravotnú starostlivosť doplácame nadpriemerne

Analytici však štatistiky spochybňujú. Rovnako ako AOPP volajú po regulácii poplatkov a strope pre sociálne slabšie skupiny.

Slováci doplácajú na zdravotnú starostlivosť zo svojho vrecka viac, ako je priemer krajín OECD. Vyplýva to zo štatistiky organizácie, ktorá vychádzala z údajov z roku 2013.

Z ročných výdavkov slovenských domácností smeruje 3,2 % na doplatky. Priemer 34 krajín OECD je pritom 2,8 %. Z okolitých krajín je na tom horšie len Maďarsko, kde na zdravotnú starostlivosť idú 4 % všetkých výdavkov domácností. V Rakúsku je to 2,9 %, v Poľsku 2,5 % a v Českej republike 2,1 %.

Najväčší podiel výdavkov musia na zdravotnú starostlivosť vydať domácnosti v Južnej Kórei, až 4,7 %. Doširoka musia otvárať peňaženky aj Švajčiari (4,5 %) a Gréci (4,1 %).

Na rovnakej úrovni ako Slovensko, teda 3,2 %, sú na tom Írsko, Taliansko a Austrália.

Podľa HPI nevieme, aký je súčasný stav

Výkonný riaditeľ HPI Tomáš Szalay upozorňuje, že OECD Health Data nie sú vždy dobrým komparátorom.

„Dáta za Slovensko nie sú vždy dobre reportované, nie sú to vždy porovnateľné položky s inými krajinami, a bol by som preto veľmi opatrný pri vyvodzovaní akýchkoľvek záverov z nich,“ reagoval pre portál vZdravotnictve.sk.

Podľa odborníka nevieme, aký je skutočný stav spoluúčasti na Slovensku. „Predpokladám, že významná časť z nej je neoficiálna, a preto sa nemá veľmi ako objaviť v oficiálnych štatistikách. Riešením je oficiálna, legálna spoluúčasť, s pravidlami. Priznaná, zdaňovaná,“ vysvetlil Szalay.

„Keď je niečo oficiálne, dá sa to merať, dajú sa jasne identifikovať zraniteľné skupiny či jednotlivci, dá sa im adresne pomôcť. Pri neoficiálnej spoluúčasti ani nevieme, že niekto má problém s finančnou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti,“ dodal.

Szalay poznamenal, že súčasný systém, v ktorom predstierame, že zdravotná starostlivosť je „zadarmo“, je menej sociálny ako systém, v ktorom by bola legálna spoluúčasť s limitom pre zraniteľné skupiny.

INEKO: OECD štatistiky sú nadhodnotené, realita je nižšia

Analytik z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar upozorňuje, že priame platby domácností v slovenskom zdravotníctve sú v rámci štatistík OECD nedokonalou metodikou zberu dát slovenskými autoritami nadhodnotené, realita je nižšia.

„Náš expertný odhad je, že vykazované údaje Štatistickým úradom (ŠÚ) SR o celkových výdavkoch domácností na starostlivosť o zdravie môžu byť oproti realite nadhodnotené približne o tretinu,“ vysvetlil.

Po tejto úprave sa dá podľa Zachara konštatovať, že priame platby Slovákov na zdravie sú teda výrazne nižšie nielen oproti Maďarsku, ale i Poľsku a iba mierne prevyšujú realitu v Česku.

„V skutočnosti sme teda pod priemerom OECD. Treba tiež povedať, že Slováci míňajú najviac z týchto priamych platieb v lekárňach, prevažne za voľnopredajný sortiment. Dá sa teda predpokladať, že podstatná časť populácie je pripravená vyčleniť na starostlivosť o zdravie viac výdavkov, ako sa od nich pri súčasnom systéme financovania zdravotníctva vyžaduje,“ poznamenal Zachar.

Poplatky sú nedostatočne regulované

Analytik tiež dodáva, že nedostatočnými pravidlami sa na Slovensku rozmohli v ostatnom období rôzne poplatky v zdravotníctve, ktoré sú len slabo a neúčinne regulované a absentuje pri nich ochranný horný strop pre sociálne odkázaných.

Podľa Zachara preto treba urobiť poriadok v poplatkoch, zaviesť menný zoznam poplatkov, ktoré môžu byť v zdravotníctve vyberané, aby sa predišlo akýmkoľvek nedorozumeniam a zaviesť ochranný limit.

Podľa INEKO by však bolo jednoduchším, a pre starnutie obyvateľstva a relatívnemu znižovaniu príjmov do sektora, aj účinnejším krokom zaviesť sociálne únosnú, regulovanú spoluúčasť pacientov na hradení si výdavkov za ambulantnú i nemocničnú starostlivosť, ktorá má podľa inštítútu najlepšie predpoklady zaistiť dlhodobú udržateľnosť slovenského zdravotného systému. A to podľa Zachara bez enormného zvýšenia daňovej záťaže alebo dramaticky negatívneho vplyvu na iné výdavky štátu, napríklad starobné dôchodky.

Okrem dodatočných zdrojov pre zdravotníctvo (najmä pre nemocničnú a ambulantnú sféru) má spoluúčasť podľa odborníka potenciál eliminovať zbytočné výkony, obmedziť nadbytočnú preskripciu liečiv, a tiež zvýšiť ochotu ľudí obmedziť rizikové faktory životného štýlu, nakoľko k hrozbe zdravotných ťažkostí by pribudla aj hrozba finančnej záťaže.

„A na toto riziko by sa dalo potom aj pripoistiť,“ uzavrel Zachar.

MZ: Treba sa pozrieť na údaje

Hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Stanislava Luptáková v reakcii konštatovala, že pri posudzovaní spomínaného štatistického ukazovateľa treba brať do úvahy detailnú štruktúru tohto čísla a jeho jednotlivých položiek.

„Teda či ide o výdavky napríklad na lieky, zdravotné výkony, diagnostiku a podobne, a túto dať do súvisu s úrovňou príjmov obyvateľov (a domácností) v danej krajine. Až následne je možné identifikovať oblasti kde existuje reálny priestor na úspory,“ zhodnotila hovorkyňa.

Pacienti: Vyriešiť treba poplatky v ambulanciách

Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Katarína Kafková konštatuje, že slovenskí pacienti doplácajú na svoju zdravotnú starostlivosť nemalé prostriedky. „V tomto prípade musím konštatovať, že štatistiky neklamú,“  poznamenala. Najviac peňazí z peňaženiek pacientov smeruje na doplatky za lieky a poplatky v ambulanciách.

Tento stav podľa Kafkovej najviac ohrozuje seniorov, zdravotne ťažko postihnutých, rodiny s deťmi a sociálne slabšie skupiny obyvateľov. „Pre túto skupinu ľudí aj 10 eur navyše predstavuje veľkú finančnú záťaž,“ konštatovala.

Podľa asociácie je potrebné vyriešiť poplatky v ambulanciách, zaviesť jasné a transparentné pravidlá, aby ľudia vedeli, koľko a za čo majú platiť.

Platia stále viac

Nevyhnutná je aj paralelná ochrana sociálne a ekonomicky ohrozených skupín obyvateľstva. „Posledná novela zákona spravila pravý opak. Zvýšila sa netransparentnosť a pacienti platia ešte viac,“ zhodnotila Kafková.

Pri doplatkoch za lieky je podľa prezidentky AOPP cestou využívanie generických liekov, ktoré sú bez doplatku.

„Tú by sme mali využívať predovšetkým u nových a mladých pacientov, ktorí ešte nie sú zvyknutí na iné lieky.  Nesmieme však zabudnúť ani na zavádzanie transparentných a verejne prístupných pravidiel, ktoré majú pomôcť kontrolovať využívanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia na všetkých úrovniach,“ vysvetlila Kafková.

Priestor by mal dostať aj model viacpilierového financovania zdravotníctva.