Medicínu by mohol čakať v najbližších desaťročiach veľký pokrok v oblasti transplantácie orgánov.
Na nový orgán čakajú na svete státisíce chorých, no mnohí sa transplantácie pre ich nedostatok nedožijú. Pomôcť by mohli takzvané farmy ľudských orgánov, ktoré by ich „pestovali“ v laboratóriách v telách iných živočíchov.
A práve nový výskum tímu čínskych a amerických vedcov dosiahol zásadný pokrok v génovej modifikácii prasiat určených ako zdroje orgánov.
Vystrihli gény, ktoré škodia človeku
Ako informuje český vedecko-technický časopis VTM, prasacie orgány nie sú vhodné na transplantáciu z viacerých dôvodov. Prvým je, že ľudský imunitný systém na ne prudko útočí a ničí ich. Po druhé, dedičná informácia prasiat obsahuje inštrukciu na výrobu infekčných vírových častíc, ktoré človeka ohrozujú.
Posledným dôvodom je, že ľudská krv má v prasacích orgánoch zvýšenú tendenciu zrážania, čo taktiež predstavuje pre príjemcu značné riziko.
Univerzitná nemocnica Martin už transplantovala stovky obličiek, darcom môže byť aj živý človek
Vedci z čínsko-amerického tímu z dedičnej informácie prasacích buniek vystrihli gény, ktoré „škodia“ ľudskému organizmu. Tiež do nich vniesli ľudské gény, ktoré eliminujú problémy s imunitou a zrážanie krvi.
Z týchto buniek klonovaním získali prasiatka, ktorým odobrali bunky a v nich potom „vymazali“ inštrukcie pre tvorbu vírových častí. A z týchto buniek potom vyklonovali ďalšie prasiatka.
Testy už o päť rokov
Prasiatka so zmenenou dedičnou informáciou sú podľa VTM plne životaschopné a plodné. Laboratórne testy potvrdili, že ľudský imunitný systém na ich bunky neútočí a krv sa výraznejšie nezráža.
Ďalším krokom bude transplantovať ich orgány paviánom. V prípade úspechu sa môžu začať klinické skúšky na ľuďoch. Tie by sa mohli začať už o päť rokov.
Transplantácie zachránili na Slovensku od roku 1990 vyše štyritisíc životov
Takéto prebudovanie genetickej informácie umožňuje génové inžinierstvo, ktoré dokáže meniť dedičnú informáciu pomocou takzvaných molekulárnych nožníc odborne zvaných CRISPR. Tie dovoľujú zacieliť zásah do napríklad prasacieho genómu na presne vybrané miesto.
Výhodou je, že táto technika je relatívne jednoduchá a lacná.
Pestovanie ľudských orgánov v telách iných druhov živočíchov by výrazne prispelo k problémom s nedostatkom orgánov.
Génové inžinierstvo je však stále považované za kontroverzné, a to najmä z pohľadu etiky. Kritika sa pritom týka nielen zásahov do dedičných informácií, ale aj otázky akéhosi kríženia človeka s inými druhmi živočíchov.
