Vedci posudzujú dopady pandémie COVID-19 na život na Slovensku. Sme spoločnosťou katastrof, tvrdí sociológ

Rómske komunity

Možno najväčšie obavy v súvislosti so vznikom nových ohnísk a aktuálne s mierou zaočkovanosti vzbudzovali vylúčené komunity.

„Vo vylúčených rómskych komunitách a getách sa paradoxne ukazuje, že ľudia boli už na takom dne, že ten zásah je len kozmetický,“ hovorí antropológ Andrej Belák z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.

Jedným z dôvodov je aj demografické rozloženie, a teda fakt, že väčšina ľudí z komunít má do 60 rokov. Zo zdravotného hľadiska si tam preto pandémia nevybrala veľmi veľkú daň.

Zároveň v rámci socio-ekonomickej sféry sú títo ľudia dlhodobo zvyknutí žiť z mála. Negatívne ale na rómske komunity vplýval zlý mediálny obraz a masové karantény na Spiši.

Opäť sa totiž prehĺbil problém skresleného vnímania, a to nielen v súvislosti s tým, čo si myslia ľudia žijúci mimo osád o ich obyvateľoch, ale aj naopak. „Toto si myslím, že bude mať strednodobé a dlhodobé negatívne následky,“ upozornil Belák.

Boli sme a sme pripravení?

Pre bežného človeka je však stále dôležitejšie vedieť, ako zvládol a zvládne pandémiu on sám, nezáleží mu až tak na všeobecných rozhodnutiach riadiacich zložiek a iných rodinách. Z tohto hľadiska sme každý jeden poznačený, ako uvádza Michal Vašečka.

Sociológ poznamenal, že ľudia stratili dôveru v štát ako taký, ale aj v lekárov či expertov, na ktorých odborný názor a správne riešenia sa všetci spoliehali. To vie byť pre jednotlivca zo sociologického hľadiska podľa neho zničujúce.

Vašečka zdôraznil, že nezlyhali a nie je to ich vina, najväčším problémom pandémie totiž je práve to, že bola pre všetkých novou situáciou. Najlepšie sa jej zrejme aj tak postavili vyššie vrstvy obyvateľstva, i keď aj im dokázala, že peniaze nie sú všetko.

Najhorší vplyv bude mať pandémia na stredné vrstvy, podľa Vašečku dokonca ešte horší ako na najnižšie.

Skúsenosti z minulosti

Branislav Kovár z Archeologického ústavu SAV, ktorý súčasné dianie hodnotí na pozadí skúseností, ktoré má ľudstvo z minulých pandémii, s ním však úplne nesúhlasí.

„Keď to porovnám z historickými pandémiami, tak z dlhodobého hľadiska si nemyslím, že zmeny v spoločnosti budú výrazné alebo fatálne. Pandémia bude len jedným z faktorov, ktorý bude vplývať na predikciu budúcnosti,“ argumentuje.

Výrazné zmeny totiž nastali vždy iba po omnoho horších pandémiách, akou je ochorenie COVID-19, napríklad pri „čiernej smrti“ v stredoveku. No udalosti po „španielskej chrípke“ na konci prvej svetovej vojny by sa podľa Kovára stali aj bez jej pričinenia.

Archeológ a jeden z autorov publikácie Epidémie v dejinách však predpokladá drobné zmeny a dopady v oblasti školstva či v rámci práce z domu. Lindbloomová vzápätí zdôraznila, že „dopady nie sú meteory, ale vytvárame ich my ako spoločnosť“.

Riziková spoločnosť

Kollár tiež pripomenul, že aj keď sa chceme v tomto smere pozerať dopredu a riešiť, ako budú veci po pandémii nastavené, je extrémne dôležité správne a dostatočne analyzovať to, čo sa už udialo. Bez toho sa nevieme pripraviť ani len na avizovanú tretiu vlnu.

Aj fakt, že pandémia ešte úplne neskončila, je tou premennou, ktorá komplikuje odhad jej dopadu na rôzne oblasti života. Vedci sa zhodli, že zasiahla všetky, napriek tomu je ochota zistiť, ako presne napraviť škody veľmi nízka.

Vašečka to zdôvodňuje tým, že aj keď mnohí Slováci pracovali z domu a v ideálnych podmienkach, nikto nie je oddýchnutý. Vysvetľuje to pomocou myšlienky slávneho sociológa Ulricha Becka, ktorá je podrobnejšie opísaná v knihe Riziková spoločnosť.

Riziková spoločnosť je taká, ktorá sa stále viac zaoberá budúcnosťou a bezpečnosťou budúcnosti, čo vlastne vytvára dojem rizika a spôsobuje neustály stres. „Čiže takáto riziková spoločnosť je spoločnosťou katastrof,“ dodal Vašečka.