Od začiatku pandémie ochorenia COVID-19 boli napísané státisíce odborných článkov, štúdií či výskumov. Je vysoko pravdepodobné, že sa v nich skrýva odpoveď na otázku, prečo niektorí ľudia v dôsledku koronavírusu vážne ochorejú či zomrú a iní to ledva pocítia.
Na to, aby niekto prešiel všetky publikácie o víruse SARS-CoV-2, pochopil ich a správne analyzoval, by okrem geniálneho mozgu potreboval zrejme aj celý život. Vedci preto „poprosili“ o pomoc umelú inteligenciu (AI).
COVID-19 je nebezpečný aj pre mladých, už tvoria najviac hospitalizovaných. Nás to čaká tiež, myslí si epidemiologička
Tá našla odpovede na mnohé nezodpovedané otázky, najmä však objavila zarážajúcu súvislosť medzi koronavírusom a množstvom cukru v krvi. Závery boli publikované na odbornom portáli Frontiersin.org.
Modrý mozog
Vedci zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu v Lausanne už 15 rokov pracujú na projekte Blue Brain, ktorého cieľom je vytvoriť syntetický mozog na bunkovej úrovni. Jeho súčasťou je, samozrejme, aj AI.
Umelá inteligencia z projektu Modrý mozog (z ang. Blue Brain Project) analyzovala viac ako 400-tisíc vedeckých prác vrátane 150-tisíc odborných textov, ktoré sa týkali ochorenia COVID-19, vírusu SARS-CoV-2 alebo iných koronavírusov.
Na to, aké symptómy ochorenia COVID-19 bude človek pociťovať, má vplyv aj jeho pohlavie a vek
Tento súbor dát nazývaný COVID-19 Open Research Dataset (CORD-19) predstavuje najrozsiahlejšiu zbierku literatúry o koronavíruse. AI v boji proti COVID-19 pomáhala už od minulého roka, táto analýza je však kľúčová.
Cukor a COVID
AI v rámci analýzy opakovane vyberala a upozorňovala na vedecké materiály, ktoré sa zaoberali výskumom metabolizmu glukózy v súvislosti so správaním sa vírusu SARS-CoV-2 v tele hostiteľa.
Vďaka umelej inteligencii tak mohli vedci preskúmať potenciálnu úlohu glukózy na viacerých úrovniach, od najpovrchnejších symptomatických ochorení až po najhlbšie biochemické mechanizmy, ktoré ochorenie sprevádzajú.
Ukázalo sa, že zvýšená hladina glukózy pomáha prakticky každému kroku vírusovej infekcie od jej nástupu v pľúcach až po závažné komplikácie, ako napríklad syndróm akútnej respiračnej tiesne, multiorgánové zlyhanie či trombotické príhody.
AI sledovala každý krok vírusu v tele človeka, najmä jeho rozšírenie sa z prvých nakazených buniek postupne do celého tela. Vedci si závery počítačového programu overili, keď vytvorili model infekcie a otestovali, či postup opísaný AI skutočne vychádza z literatúry.
Ohrození starší
Odpoveď na otázku, prečo niektorí závažne ochorejú na COVID-19 a iní nepociťujú žiadne príznaky, je teda podľa umelej inteligencie v hladinách cukru v krvi pacientov. Kto máva problémy s vysokou hladinou glukózy?
Zaočkovať sa proti COVID-19 môže podľa Jeseňáka každý. Aj tí, ktorí mali po prvej dávke alergickú reakciu, tvrdí štúdia
Glukóza je častým problémom pre starších ľudí, čo súvisí aj so vznikom takzvanej stareckej cukrovky, teda diabetu mellitus II. typu. A práve starší ľudia sú najrizikovejšou vekovou kategóriou v súvislosti s koronavírusom.
AI v tomto smere nepriniesla žiadne nové závery, úlohou glukózy pri nakazení sa vírusom SARS-CoV-2 sa zaoberali viaceré vedecké tímy. Avšak v množstve ďalších štúdií sa tieto závery strácajú, umelá inteligencia ich však opäť vyzdvihla s cieľom pomôcť zvládnuť pandémiu.
