Pandemická situácia na Slovensku je stabilizovaná, no netreba zabúdať na to, že počas víkendu na svete za jeden deň pribudlo 900-tisíc nových prípadov ochorenia COVID-19. Mnohé štáty čelia tretej vlne pandémie, mali by sme sa na ňu pripraviť aj my.
To si okrem nového ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) myslí aj matematik Richard Kollár z projektu Dáta bez pátosu či prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marian Petko.
Ani po prekonaní COVID-19 ste ešte nevyhrali. Tri štvrtiny pacientov majú následky a pol roka "po" vyššie riziko smrti
Sme si istí, že tretia vlna zasiahne aj Slovensko? Aká bude v porovnaní s tou druhou? Budeme na ňu pripravení lepšie? Čo môžeme medzitým zlepšiť? Na tieto otázky portálu vZdravotníctve.sk odpovedali obaja odborníci.
Mutácie vs. očkovanie
Vzhľadom na to, že pandémia vo svete stále razantne pokračuje a počet infikovaných znovu celosvetovo prudko rastie, momentálne najmä v Indii, dá sa očakávať, že sa budú opakovane objavovať ďalšie a ďalšie mutácie vírusu.
„Tie neskoršie dokonca vytvorené selekciou proti existujúcim vakcínam. Je preto len otázkou času, kedy vznikne, či už vznikla taká, ktorá dokáže znovu spustiť vlnu aj u nás a všeobecne v Európe,“ myslí si Kollár.
Vedci prišli na to, v ktorú dennú hodinu vylučujeme najviac vírusu SARS-CoV-2. Ovplyvňuje to aj testy, tvrdia Slováci
Matematik očakáva, že minimálne s nástupom chladnejšieho počasia na jeseň sa dá očakávať, že „potenciál na ďalšiu vlnu u nás bude znova“. Najväčším problémom v tom čase bude nízka zaočkovanosť obyvateľstva.
„Keďže neočakávam, že by sa dovtedy dokázala zaočkovať takmer celá naša populácia, tak je veľmi pravdepodobné, že najneskôr v septembri tohto roku budeme nástup ďalšej vlny znovu cítiť,“ uvádza Kollár.
Aká bude?
Toho, že by prišla skôr, sa však zrejme obávať nemusíme.
Podľa Kollára by sa tak stalo iba v prípade, ak by sa dovtedy objavil veľmi silný variant schopný nielen sa rýchlejšie šíriť, ale aj prekonávať už vybudovanú imunitnú odpoveď doterajšímy variantmi a vakcináciou.
Viac o téme: Koronavírus
Otázkou teda nie je, či tretia vlna príde, ale skôr to, aká veľká bude a či bude potrebné kvôli nej znovu zavádzať prísne obmedzenia a zatvárať školy. „Pre mnohých by takáto silná vlna bola totiž už zdrvujúca,“ myslí si Kollár.
O veľkosti vlny rozhodne podľa neho zrejme najmä to, aká časť populácie bude v tom čase zaočkovaná. Pripomína, že osoba, ktorá sa dá zaočkovať, znižuje svoju šancu sa infikovať či mať horší priebeh ochorenia, a tiež pravdepodobnosť náhleho úmrtia.
Očkovať treba aj mladých ľudí. Protilátky po prekonaní COVID-19 ich nemusia dostatočne chrániť
„Zároveň však znižuje veľkosť ďalšej vlny, a tým aj potrebu obmedzení pre našu spoločnosť. Sme v tom všetci spolu,“ apeluje Kollár. Priznáva však, že je v v tomto ohľade skeptik, najmä vzhľadom na našu doterajšiu očkovaciu kampaň a nálady v spoločnosti.
Až 2 000 hospitalizovaných
Predpokladá, že nezaočkovaných bude okrem detí a tých, ktorí sa nemôžu zo zdravotných dôvodov dať očkovať, ešte stále veľmi veľa, čo bude dostatočným dôvodom pre „rozbehnutie“ ďalšej vlny, aj keď taká veľká, ako tá jarná už nebude.
Napriek tomu môže byť tragická, aj pri 50 percentnom zaočkovaní môžeme mať stále vlnu s 1 000 až 2 000 hospitalizovanými a stovkami ľudí na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) a umelej pľúcnej ventilácii (UPV).
Počet neCOVIDových pacientov ďaleko prevyšuje tých s COVID-19. "Červené" urgenty však rezort zrušiť neplánuje
„V nemocniciach však bude, až na malé výnimky, najmä nezaočkovaná populácia, a tak je otázkou, ako sa s niečím takým naša spoločnosť vysporiada,“ dodal na záver Kollár. Nemocnice teda opäť zohrajú kľúčovú úlohu. Budú na prípadnú tretiu vlnu pripravené?
Prvý krok
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marian Petko v skratke hovorí, že treba najprv urobiť kus práce. Situáciu nepodceňuje a s tým, že na tretiu vlnu sa treba pripaviť, plne súhlasí.
„Musíme počítať s tým, že tretia vlna pravdepodobne príde. Je to vždy lepšie, ako keď nás zastihne nepripravených, ako napríklad v septembri minulého roku. Veľmi by som sa čudoval, ak by v nejakej forme neprišla,“ povedal pre portál vZdravotníctve.sk.
Plán obnovy nie je diskriminačný a zameraný iba na štátne nemocnice, bráni sa ministerstvo
Podľa jeho slov musí byť pripravený hlavne rezort zdravotníctva, ktorý by mal v prvom kroku vyhodnotiť plnenie pandemického plánu a následne ho prehodnotiť. ANS už od augusta minulého roka totiž upozorňuje, že plán nezodpovedá realite.
„Pokiaľ bol pandemický plán plnený tak, ako mal, tak v ňom môžeme pokračovať. My si však myslíme, že nebol plnený tak, ako bol napísaný a v takom prípade ho treba prepracovať,“ vysvetľuje Petko.
Druhý krok
V ďalšom kroku by sa mal vyhodnotiť systém prípravy nemocníc, ktorý mal na ministerstve na starosti nedávno odvolaný štátny tajomník Peter Stachura. Zdroj portálu vZdravotníctve.sk, ktorý si neželá byť menovaný, tvrdí, že dôvodom jeho odvolania bolo práve zlé nastavenie systému v COVID nemocniciach.
Päsťou do brucha či kopanec do tváre. Násilie a agresivita voči zdravotníkom sa stupňuje
Podľa Petka treba vyriešiť vzájomnú komunikáciu medzi nemocnicami, ako aj činnosť krízového koordinačného centra, teda možnosti prepravy pacientov prostredníctvom Záchrannej zdravotnej služby medzi jednotlivými nemocnicami.
Petko v tomto smere vidí v práci ministerstva aj pozitívne veci, ktoré boli postupne od októbra nielen „celkom dobre“ teoreticky spracované, ale sa začali aj realizovať.
Kolabujúcim nemocniciam nepomáha ani systém záchrannej zdravotnej služby. Všetko vraj stojí na lekároch
„Malo by sa vyhodnotiť, čo z toho bolo dobré. To, čo bolo dobré, aby sa stalo štandardom, a teda v prípade tretej vlny, aby sa tieto mechanizmy spustili a pokračovalo sa v nich. To, čo bolo zlé, to treba teraz, v tomto období vyhodnotiť a prepracovať,“ dodal.
Tretí krok
Dôležité bude podľa Petka tiež vyhodnotiť zo strany ministerstva liečbu pacientov s ochorením COVID-19, hlavne zodpovedať základnú otázku, ktorá liečba bola vhodná a ktorá zase naopak nie.
„Bolo okolo toho veľa diskusií, mýtov, právd a neprávd, spomeňme si na Remdesivir, Ivermektín a potom ďalšie. Z toho podľa mňa vyplýva potreba stanoviť určité základné štandardné liečebné postupy pre prípad tretej vlny,“ uviedol Petko.
Všeobecní lekári dostanú novú schému, pomáhať im bude pri liečbe pacientov na COVID-19
Tento krok musia vyhodnotiť aj samotné nemocnice. Mali by však prehodnotiť aj svoje pandemické plány, vyhodnotiť, či majú dostatočné zásoby kyslíka a prístrojov umelej pľúcnej ventilácie (UPV) a či bolo rozdelenie lôžok na červené a biele dostatočné a plnilo svoju funkciu.
Personálne zabezpečenie
Veľkou otázkou, ako pre rezort, tak aj pre nemocnice, je zdravotnícky personál. „Kľúčový problém, nie prekvapujúci pre slovenské zdravotníctvo, je ten, že bol nedostatok personálu, ktorý by sa o tie prístroje staral,“ vysvetľuje prezident ANS.
Petko pripomína, že nikto nevie, aká bude vzhľadom na rôzne mutácie tretia vlna pandémie, aj keď všetci dúfame, že miernejšia. Aktuálne sme v medziobdobí, kedy máme čas na nadýchnutie sa, a to hlavne zdravotnícky personál, ktorý sa posledných osem mesiacov „točil“ okolo COVID pacientov.
Tip od čitateľa: Na košickom urgentnom príjme sa čaká aj celý deň
Je však potrebné v tomto medziobdobí dohnať aj „zameškané“, a teda starostlivosť o neCOVIDových pacientov. „Povedzme si rovno, posledný rok na nich nebol veľmi čas,“ priznáva Petko. To však môže mať závažné následky.
Preto treba aktivovať ambulantú starostlivosť zameranú na prevenciu, a tiež plánované operácie a diagnostiku. „Lebo potom budeme prekvapení o rok, dva, ako nám narástol počet odvrátiteľných úmrtí alebo počet onkologických a kardiovaskulárnych ochorení,“ dodal.
