Pandémia ochorenia COVID-19 je vyčerpávajúca, a to hlavne pre zdravotnícky personál, ktorý sa už viac ako rok stará nielen o pacientov infikovaných vírusom SARS-CoV-2. Frustrácia obyvateľstva si však vyberá svoju daň.
Emočné zaťaženie Slovákov vo vypätých časoch spôsobilo, že sa množia agresívne útoky na záchranárov, nemocničný personál a dokonca aj pracovníkov operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby. Často pritom neostáva len pri slovách.
Dlhy štátnych nemocníc presahujú 613 miliónov eur. Budú stačiť zdroje, ktoré štát vyčlenil na oddlženie?
Na globálny problém so zhoršujúcim sa správaním pacientov či ich príbuzných upozorňujú aj v zahraničí.
Smutný prieskum
Takmer 15 percent respondentov prieskumu zamestnancov britskej Národnej zdravotnej služby (NHS) za rok 2020 uviedlo, že zažilo najmenej jednu epizódu násilia zo strany pacientov, ich príbuzných alebo iných členov verejnosti.
Zároveň viac ako tretina zamestnancov, ktorí sa v rámci práce väčšinovo stretávajú s pacientmi, informovala, že za posledný rok u nich došlo k najmenej jednému prípadu šikany, obťažovania alebo zneužívania zo strany pacientov, príbuzných alebo verejnosti.
Vo Veľkej Británii zámerne infikujú ľudí koronavírusom, aby zistili reakciu imunitného systému
Z 1 251 lekárov bolo 375, teda 30 percent, počas pandémie slovne týraných pacientmi alebo príbuznými. Ďalších 63, približne päť percent, zažilo fyzické týranie. Útoky pritom neboli obmedzené iba na prostredie nemocnice.
Jeden lekár v rámci prieskumu uviedol, že za posledných šesť mesiacov zažil viac nepríjemností ako za celých 50 predchádzajúcich rokov v zdravotníctve. Iný sa vyjadril tak, že fyzické týranie je bežnou súčasťou práce lekára urgentného príjmu, uvádza stránka The BMJ.
Dôvody
Medzi najčastejšie dôvody fyzických či psychických útokov zo strany príbuzných patrí izolácia pacienta z dôvodu karantény. Problémom sú však aj aktuálne náročné podmienky pri špecializovaných vyšetreniach, pacienti sa nevedia dovolať svojim lekárom.
Viac o téme: Koronavírus
Situáciu komplikuje aj stav pacientov, ich násilné správanie často podnecujú stres, úzkosť či závislosť od drog. V takom prípade však ich správanie nie je „úmyselné“, ide o dôsledok choroby. Taká situácia je pre zdravotníka náročná z hľadiska etického posúdenia.
Závažnejšie však je, že väčšina zdravotníckeho personálu považuje násilné správanie aj psychicky zdravých pacientov za normálne. Mnoho útokov preto ostáva nenahlásených. Až tri štvrtiny zo 150 účastníkov menšieho prieskumu uviedli, že zneužívanie zažili, no nenahlásili ho.
EMA naďalej posudzuje prípady krvných zrazenín po AstraZenece, závery expertov budú známe v apríli
Takéto situácia majú, samozrejme, vplyv nielen na priamych účastníkov útokov, ale aj na kolektív. Dvaja z piatich lekárov v prieskume uvádzajú, že ich duševná pohoda je horšia ako pred pandémiou, čo ovplyvňuje aj ich pracovný výkon.
Pacienti vs. zdravotníci
Bohaté skúsenosti s fyzickými či psychickými útokmi majú aj zdravotníci na Slovensku.
Doktor Juraj Miko z Urgentného príjmu Nemocnice Košice-Šaca takisto vníma, že pacienti sú častokrát menej tolerantní aj voči sebe navzájom: „Nechcú sedieť v jednej miestnosti s ostatnými pacientmi, ani príliš dlho čakať v čakárni, lebo majú strach, že sa nakazia.“
Pozitívom však podľa jeho slov je, že ich na urgentný príjem v aktuálnej situácii prichádza menej. „Lepšie si rozmyslia, či je potrebné ísť do nemocnice, pričom pred pandémiou bežne chodievali aj s banalitami,“ uviedol Miko.
Svedectvo z prvej línie: Lekár z urgentu hovorí o strachu z COVID-19 aj netolerantných pacientoch
Katarína Mačuhová, vedúca sestra, ktorá v levickej nemocnici pracuje už 16 rokov, potvrdila, že „zneužívanie urgentu je, žiaľ, bežná vec“. S fyzickým útokom počas služby na urgentnom príjme má vlastnú skúsenosť.
O približne deviatej večer ošetrila reznú ranu nad obočím u pacientky, ktorá tvrdila, že ju napadol priateľ. Po ošetrení pacientka bez problémov odišla, no okolo druhej ráno sa vrátila.
Nadávky sú ich dennou rutinou. Lekári a sestry z urgentného príjmu musia čeliť aj fyzickým útokom
„Niekto zaklopal na dvere a počula som na chodbe veľký krik, tak som otvorila, že sa opýtam, čo sa stalo a v tom momente som videla, ako sa na mňa zahnala rukou. Keby som neuhla, tak ma buchne do tváre. Vykrikovala, že to zranenie sme jej spôsobili my na urgente, zavolala aj políciu,“ opísala Mačuhová.
Starší sú chápavejší
Doktor Peter Púpava, ktorý pracoval na urgente sedem rokov a v súčasnosti pôsobí ako chirurg na Oddelení všeobecnej, úrazovej chirurgie a na jednotke intenzívnej starostlivosti vo zvolenskej nemocnici, v tomto smere hovorí aj o „špeciálnej“ skupine pacientov.
Sú to tí nespolupracujúci, agresívni a pod vplyvom alkoholu či nedovolených omamných látok, prípadne so psychózami. Ich ošetrenie býva náročné. Veľmi neochotní bývajú tiež pacienti, ktorí musia čakať, nakoľko na urgente sa ošetruje na základe závažnosti diagnóz.
Ľudia veria farmaceutom viac ako vedcom. Doteraz nemáme ani usmernenia k pandémii, tvrdí odborník
„Paradoxne, mladší pacienti sú nervóznejší, nemajú problém povedať rôzne slovné invektívy na zdravotnícky personál a starší ľudia sú tí trpezlivejší, chápavejší a solidárnejší voči iným. Pritom vo väčšine prípadov prichádzajú na urgent s ťažšími zdravotnými problémami,“ dodal.
Na urgentnom príjme komárňanskej nemocnice pracuje sestra Lívia Matuseková, ktorá priznáva, že sa v práci často vyskytujú také prípady a situácie, ktoré treba riešiť s chladnou hlavou, trpezlivosťou a rozumom.
Sestry z ambulancií posielajú do prvej línie. Neúctivo a bez rešpektu za sprievodu polície, tvrdí komora
Súhlasí s ňou aj sestra Daniela Podvojská, ktorá pracuje na internom oddelení Nemocnice Levoča. Podľa jej slov je kľúčová komunikácia s ľuďmi, či už s pacientom, príbuzným, kolegom či nadriadeným, a to ako v každodenných, tak aj v neľahkých situáciách.
Záchranári
Určite jednu z najriskantnejších úloh majú záchranári, pre ktorých sú urážky, vyhrážky, sácanie, údery či dokonca kopance do tváre takisto bežnou záležitosťou. Začiatkom marca sa agresívni pacienti pustili do dvoch košických záchranárok.
„V pondelok si hnev odniesla mladá záchranárka, ktorej príbuzný pacienta privrel nohu v dverách sanitky. V utorok najprv osobné poďakovanie päsťou do brucha doktorovi od pacienta priamo v sanitke a potom v nemocnici na rozlúčku kopanec z lehátka do tváre záchranárky,“ informovala Záchranná služba Košice.
Kolabujúcim nemocniciam nepomáha ani systém záchrannej zdravotnej služby. Všetko vraj stojí na lekároch
Verbálnym útokom čelia často aj operátori na tiesňovej linke 155. Spolu so záchranármi tvoria jeden tím, ich hlavnou úlohou je postarať sa o tých, ktorí bojujú o život alebo im hrozí vážne poškodenie zdravia.
„Namiesto nadávok a kopancov si zaslúžia aspoň obyčajné slovo ďakujem. Alebo aspoň nenadávať a nebiť ich,“ zastalo sa Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR kolegov z Košíc.
