Slovensko naďalej patrí medzi krajiny Európskej únie s najmenej výkonným zdravotným systémom. Vyplýva to z najnovších údajov a výsledkov Indexu pripravenosti zdravotníckych systémov 2024, ktoré zverejnil analytický inštitút GLOBSEC. Správa upozorňuje, že Slovensko dlhodobo zaostáva v oblasti prevencie, včasného záchytu ochorení a prístupu k inovatívnej liečbe.
Podľa zistení indexu, ktorý hodnotí aktuálnu kapacitu zdravotného systému spolu s jeho dlhodobou odolnosťou, Slovensko ostáva v spodnej časti európskeho rebríčka. Krajina sa tak radí po boku ďalších štátov strednej a východnej Európy s nízkou pripravenosťou.
Do zdravotníctva išlo viac peňazí
V roku 2023 investovalo Slovensko do prevencie menej ako 16 centov denne na jedného obyvateľa, čo predstavuje štvrtú najnižšiu hodnotu v rámci Európskej únie. Naproti tomu krajiny ako Nemecko a Holandsko vynaložili štyri až päťnásobne viac.
Paliatívna a ošetrovateľská starostlivosť si vyžaduje spravodlivé financovanie, štát aj poisťovne prijímajú opatrenia
Aj keď v ostatných rokoch došlo k nárastu verejných výdavkov na zdravotníctvo, odborníci upozorňujú, že to nestačí. Podľa Martina Smatanu, hlavného autora indexu a experta GLOBSECu, by Slovensko muselo zachovať tempo rastu investícií a súčasne zmeniť štruktúru alokácie zdrojov.
„Investovanie do zdravotníctva je maratón, nie šprint. Kľúčová je štruktúra nárastu výdavkov. Rast zdrojov v posledných rokoch putoval dominantne za mzdovými požiadavkami zdravotníkov a na systémový posun v sektore neostal priestor. Ak chce slovenské zdravotníctvo dosiahnuť zlepšenie v pripravenosti na budúce výzvy, musí sa zmeniť alokácia zdrojov práve na prevenciu, včasný záchyt a liečbu pacientov,“ uviedol Smatana.
Zaostávame aj v zaočkovanosti
Správa GLOBSECu zároveň upozorňuje, že problém nie je len vo výške investícií. Slovensko zaostáva aj v miere zaočkovanosti a v realizácii preventívnych programov. Analytici okrem hlavného indexu zverejnili aj dve hĺbkové analýzy týkajúce sa spotreby alkoholu a nikotínu, ktoré upozorňujú na nevyužitý potenciál zlepšiť verejné zdravie zmenou životného štýlu.
Slováci zanedbávajú prevenciu aj liečbu osteoporózy, pevné kosti treba budovať už od detstva
Výrazné rozdiely sú aj v oblasti inovácií. Pacienti v krajinách strednej a východnej Európy vrátane Slovenska čakajú na prístup k novým liekom priemerne 797 dní od ich schválenia Európskou liekovou agentúrou po ich reálnu dostupnosť na trhu. Európsky priemer pritom dosahuje 578 dní. Tento sklz podľa GLOBSEC-u výrazne znižuje prínos moderných liečebných postupov a spomaľuje zlepšovanie zdravotných výsledkov obyvateľstva.
Záver správy je jednoznačný. Väčšina ukazovateľov sledovaných v rámci Indexu pripravenosti zdravotníckych systémov 2024 naznačuje, že Slovensko nevyužíva svoj potenciál a patrí medzi krajiny najmenej pripravené čeliť budúcim zdravotníckym výzvam.
