Slováci preferujú v zdravotníctve kvalitu a kratšie čakacie doby pred finančnými nákladmi na zdravotnú starostlivosť.
Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) uskutočnila agentúra Focus od 21. do 27. septembra formou osobných rozhovorov.
Výberovú vzorku tvorilo 1 009 respondentov. Informoval o tom analytik INESS Martin Vlachynský.
Kvalita aj kvantita
V prieskume agentúra overovala názor obyvateľov Slovenska na hlavnú úlohu verejného zdravotníctva, priority, ochotu uvažovať nad nákladmi kvality či ochotu kupovať si dodatočné služby.
Zo záverov vyplýva, že dve podobne veľké skupiny občanov majú navzájom protichodnú predstavu o zdravotníctve.
Ľudia v prieskume zhodnotili osem požiadaviek lekárskych odborárov vrátane platov. Sú podľa vás oprávnené?
„Takáto rozpoltenosť sa prejavuje aj v smerovaní zdravotníckych politík, ktoré sa snaží splniť prianie oboch skupín – mať aj kvalitu, aj kvantitu,“ uviedol Vlachynský.
Podľa prieskumu až 63 percent respondentov si želá kvalitu a kratšie čakacie doby, finančné náklady sú menej dôležité. Iné nastavenie priorít v zdravotníctve oproti dnešku by prijala polovica rozhodnutých ľudí.
Po starom to nepôjde
Takmer tretina dospelej populácie je ochotná priplatiť si za lepšie služby v zdravotníctve. „Táto ochota reprezentuje trh vo veľkosti zhruba 440 miliónov eur ročne,“ upozornil analytik.
Ako ďalej konštatoval, takéto rozdelenie názorov je reflektované v politickej neochote robiť zásadnejšie reformy v zdravotníctve, ktorej svedkami sme už dve dekády.
Vláda schválila memorandum o zlepšení systému zdravotníctva, zaviazala sa tak k reforme či zvýšeniu počtu lekárov
„Nechať všetko po starom však nie je možné, nezodpovedá to ekonomickej realite. Nečinnosť posilňuje scenár budúcnosti, v ktorom časť obyvateľstva, túžiaca po vyššej kvalite, bude z verejného systému postupne utekať za službami do súkromnej sféry a do zahraničia,“ skonštatoval Vlachynský.
Bezplatné zdravotníctvo
Výsledky označil za prekvapujúce vzhľadom na to, že celé generácie žijú v prostredí ´bezplatného´ zdravotníctva, že táto téma je politické tabu, že pacient má univerzálny nárok na všetko a bez vlastnej zodpovednosti.
„Zhruba polovica obyvateľov je ochotná hľadať v zdravotníctve priority a uvažuje o finančnej spoluúčasti. To umožňuje otvoriť diskusiu o nároku, nadštandarde, či systéme nominálneho poistenia,“ dodal.
