Podľa expertov opozičných strán medzi problémy patria samotné MZ, ďalej dlhy, neinformovanosť, stanovené nároky pacienta, vplyv štátu, cenotvorba, ale aj morálny úpadok a chýbajúca hmotná zodpovednosť .
Suverénne najväčším problémom slovenského zdravotníctva je podľa Tibora Hlavatého z hnutia OĽaNO-NOVA samotné Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. „Postupne sa pretransformovalo na hniezdo kšeftárov, až priamo zlodejov. Stalo sa liahňou najväčších korupčných káuz na Slovensku za posledné roky,“ povedal v stredajšej diskusii zástupcov jednotlivých politických strán, zodpovedných za zdravotníctvo. Konferenciu zorganizoval konzervatívny denník Postoj v spolupráci s Lekárskym odborovým združením (LOZ).
Podľa Hlavatého ministerstvo zdravotníctva zlyháva v regulácii celého systému. „V podstate vyhrávajú tí, čo majú širšie lakte, tí, čo si vedia vyboxovať zdroje na najvyššej úrovni,“ doplnil.
Marián Faktor z KDH považuje za najvážnejší problém slovenského zdravotníctva zadlžovanie štátnych nemocníc. Tento problém má podľa neho dve roviny, a to cenotvorbu a hospodárenie v štátnych nemocniciach. Riešením cenotvorby by bola podľa Faktora platba za diagnózu (DRG).
Pomôcť zlepšiť hospodárenie v štátnych nemocniciach môže podľa zástupcu KDH aj hmotná zodpovednosť manažmentu, kolektívne orgány a benchmarking. Taktiež by sa mal zadefinovať nárok pacientov a elektronické zdravotníctvo (eHealth).
Ako povedala Irén Sárközy z Mostu-Híd, v slovenskom zdravotníctve chýba hodnotenie kvality a efektívnosti. Pacienti si podľa nej zaslúžia všetky relevantné informácie, čím by mohli tlačiť na nemocnice k lepšej zdravotnej starostlivosti. „Treba dať informácie verejnosti a verejnosť pomôže, aby systém mohol byť lepší,“ povedala.
Slovenskému zdravotníctvu chýbajú podľa Petra Osuského zo strany SaS jasne stanovené nároky pacienta. Problémom jej podľa neho taktiež vplyv štátu v zdravotníctve. „Domnievam sa, že čím menej štátu bude v zdravotníctve, tým môže byť zdravšie,“ konštatoval Osuský. Štátne nemocnice by sa mali podľa neho transformovať na akciové spoločnosti s prísnym externým auditom.
Podľa zástupcu národniarov Štefana Zelníka nemôžu finančné ani lobistické skupiny určovať ceny v odvetví. „Treba urobiť poriadok v cenotvorbe, na to by malo byť DRG,“ poznamenal zástupca SNS.
Zo zdravotných odvodov by sa podľa Zelníka nemal tvoriť zisk. „Tieto peniaze sa vyberajú za účelom solidarity, nie je možné, aby sa stratil cent,“ povedal Zelník. Strana SNS chce preto jednu zdravotnú poisťovňu ako verejno-právnu inštitúciu.
Okrem ekonomických problémov má slovenské zdravotníctvo aj iný problém, a tým je podľa Valeriána Potičného z SDKÚ-DS morálny úpadok. „Nie je to maličkosť, teraz nehovorím o peniazoch, hovorím o tom, ako je celý systém vnímaný. Ak si zoberieme pár desiatok rokov dozadu, kňaz, lekár a učiteľ boli tri základné piliere fungovania komunít. Lekári a zdravotníci sú v súčasností daní na úroveň vyberačov daní, poplatkov,“ povedal.
Vážnosť odvetvia tak podľa Potičného klesá.
Nedostatkom zdravotníctva podľa Lucie Copákovej zo Siete je chýbajúca hmotná zodpovednosť. Prejavilo sa to podľa nej najmä v kauzách kedy zaznelo, „bolo to v súlade so zákonom“. „Síce máme zákon o verejnom obstarávaní, ktorý ak by bol dodržiavaný bez postranných úmyslov, tak by mohol platiť. Môžeme ale vidieť predražené nákupy, môžeme vidieť, že nám chýba cenotvorba,“ dodala Copáková.
Riešením by mohla byť už spomínaná hmotná zodpovednosť či centrálne nákupy.
