Ochota dať sa zaočkovať proti koronavírusu u Slovákov mierne narástla. Ukázal to kontinuálny prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý vznikol z iniciatívy MNFORCE, Slovenskej akadémie vied (SAV) a Seesame.
Z 1 000 respondentov by sa v septembri dalo zaočkovať takmer 24 percent a na prelome októbra a novembra takmer 27 percent opýtaných.
Viac o téme: Koronavírus
Naopak, zaočkovať by sa nenechalo vyše 44 percent a takmer tretina respondentov na otázku nevedela odpovedať. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami je ochota dať sa zaočkovať od apríla najvyššia.
O niečo viac sú ochotní zaočkovať sa najmladší respondenti vo veku od 18 až 29 rokov, a tiež respondenti z Bratislavského a Prešovského kraja. V Bratislave deklarovalo ochotu viac respondentov ako tých, ktorí očkovanie odmietajú.
Politické preferencie
Postoj k očkovaniu tiež výrazne súvisí s politickými preferenciami. Najväčšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú respondenti, ktorí by vo voľbách volili stranu Za ľudí, koalíciu Progresívne Slovensko –Spolu, a voliči hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).
Očkovanie proti COVID-19 v Británii postráži nový minister, začať by sa mohlo už čoskoro
Menšiu ochotu deklarujú voliči strany Sloboda a Solidarita (SaS), Hlas – sociálna demokracia, Sme rodina a Smer – sociálna demokracia. Najnižšiu ochotu deklarujú voliči strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS).
Oproti septembru sa najviac zvýšil priaznivý postoj k očkovaniu medzi voličmi OĽANO, naopak, najviac klesol medzi voličmi SaS a Kotlebovci – ĽSNS.
(Ne)spokojnosť s vládou
Respondenti, ktorí sú spokojnejší s tým, ako súčasná vláda postupuje pri zvládaní epidémie, sú ochotnejší dať sa zaočkovať.
Koronavírus sa v Južnej Kórei po uvoľnení opatrení šíri najrýchlejšie od jarných mesiacov
Naopak, zaočkovať by sa dalo iba 8 % z tých respondentov, ktorí sú s doterajším počínaním vlády v boji proti epidémii veľmi nespokojní. Zároveň však platí, že dôvera vo vládu postupne každým meraním od apríla klesá.
„Inštitúcie majú dnes jedinečnú príležitosť dosiahnuť zmenu postojov tým, že budú v komunikácii zmysluplne kombinovať emocionálne a racionálne dôvody pre očkovanie,“ uviedla Michaela Benedigová z komunikačnej agentúry Seesame.
Najvýznamnejšie dôvody
Od apríla je stále najvýznamnejším dôvodom, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus.
Denný prírastok počtu nakazených koronavírusom v USA prvýkrát prekročil hranicu dvestotisíc
Druhým najčastejším dôvodom je presvedčenie, že vakcína na koronavírus nedokáže pomôcť a tretím nedôvera voči farmaceutickým firmám.
Najvýraznejšie v súvislosti s odmietaním očkovania klesol oproti septembru dôvod, že „koronavírus nie je taký škodlivý, ako sa nám snažia nahovoriť“, čo môže súvisieť s rastúcim počtom hospitalizácií a úmrtí.
Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“
dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku.
Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Doteraz zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli, máji, septembri a na prelome októbra a novembra.
