Najčastejším zdravotným problémom na dovolenkách je hnačka. Lekárnik radí, či lieky kupovať doma alebo v cudzine

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Afro American man in toilet
Hnačka je jedno z najčastejších ochorení tráviaceho systému. Foto: SITA/AP

Aj keď sa vzhľadom na epidemiologickú situáciu mnohí Slováci rozhodli tráviť letnú dovolenku na Slovensku alebo v iných blízkych európskych krajinách, pred určitým ochorením ich toto rozhodnutie ochrániť nemusí.

Ide o hnačku, ktorá je najčastejším problémom tráviaceho traktu počas dovoleniek. Ako opisuje lekárnik z Košíc, Peter Ceniga, o hnačke môžeme hovoriť vtedy, keď sa musíme ísť viac ako trikrát denne vyprázdniť.

Zároveň však upozorňuje, že pre určenie diagnózy je omnoho dôležitejšia konzistencia stolice, ako samotná frekvencia. „Pri hnačke je stolica neformovaná až vodnatá, obsah vody je vyšší ako 90 percent a môže sa v nej nachádzať aj hlien či krv,“ vysvetľuje.

V letných mesiacoch je tento jav veľmi častý a naozaj dokáže znepríjemniť každú dovolenku. Ceniga portálu vZdravotníctve.sk preto prezradil nielen to, aké riziká so sebou hnačka prináša, ale aj čo na ňu zaručene funguje.

Viacero typov

„Bežná hnačka zvyčajne trvá niekoľko dní a pokiaľ nedôjde k dehydratácii organizmu, nepovažuje sa za závažný zdravotný problém. Hnačka však môže byť aj prejavom vážnych ochorení, preto je dôležité odlíšiť, o aký typ hnačky ide,“ uvádza Ceniga.

Na základe toho potom treba určiť, či bude stačiť samoliečba alebo si to vyžaduje diagnostický či terapeutický prístup lekára. Najzávažnejšou a aj najznámejšou komplikáciou hnačky je dehydratácia, no závažná je aj následná elektrolytová dysbalancia.

„Je pri nej porušené spätné vstrebávanie sodíka alebo zvýšená sekrécia chloridových iónov, čím sa zvyšuje množstvo nevstrebanej vody v čreve. Pôvodca hnačky ovplyvňuje črevný epitel, a tak dochádza k poruche resorbčnej a sekréčnej funkcie čreva,“ opisuje košický lekárnik.

Ďalšou komplikáciou hnačky je hypokaliémia, teda nedostatok draslíka a metabolická acidóza, čo je stav zvýšenej tvorby metabolických kyselín, zvyčajne v dôsledku narušenia schopnosti vylučovania kyselín prostredníctvom obličiek.

Dehydratácia

Najviac si však treba dávať pozor práve na rozvoj dehydratácie, ktorý je podmienený celkovým objemom tekutín v organizme. Ten je menší u malých detí a starších ľudí, preto sa u nich dehydratácia môže vyvinúť rýchlejšie, a to aj pri menej závažnej hnačke.

„O dehydratácii organizmu hovoríme vtedy, ak strata vody a elektrolytov nie je adekvátne nahradená ich príjmom, čím sa vyvinie ich deficit v organizme,“ uvádza Ceniga, člen Slovenskej lekárnickej komory (SLeK).

Dehydratácia sa vyvíja nielen kvôli hnačke, ale aj kvôli sprievodnému zvracaniu a poteniu, ktoré sprevádzajú hnačku. Ako ju spoznáme? Včasné štádium dehydratácie nemá špeciálne príznaky, najčastejšie však ide o suchosť v ústach, únavu alebo bolesť hlavy.

Liečba

„Liečba hnačky spočíva vo včasnej náhrade stratených tekutín a minerálov, teda rehydratácii, ďalej vo včasnom podaní tolerovaných potravín, teda realimentácii a v prídavnej farmakoterapii črevnými adsorbenciami, dezinficienciami, antimotilikami a antidiaroálnymi mikroorganizmami, teda probiotikami,“ vymenúva Ceniga.

Práve probiotiká sú definované Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) ako živé mikroorganizmy, ktoré, ak sú podávané v primeranom množstve, zabezpečujú hostiteľovi či príjemcovi zdravotné výhody.

V čreve človeka, ale aj na ostatných slizniciach, probiotiká spolurozhodujú o celkovom zdraví. Vybrané probiotické kmene s klinicky dokázaným účinkom patria najmä do rodov Lactobacillus, Bifidobacterium.

Probiotiká v tráviacom trakte

1. uľahčujú trávenie
2. produkujú živiny (vitamíny skupiny B, vitamín K, mastné kyseliny s krátkym reťazcom)
3. normalizujú imunitný systém
4. fermentáciou nutričných substrátov vytvárajú látky, ktoré dodávajú organizmu energiu
5. modulujú imunitné neuromotorické a senzorické funkcie GIT
6. podporujú funkciu slizničnej bariéry GIT
7. poskytujú ochranu voči črevným patogénom
8. zasahujú do konverzie niektorých skonzumovaných živín na biologicky aktívne látky;

Pri akútnych infekčných a cestovateľských hnačkách majú probiotiká podľa štúdii iba mierny preventívny účinok, no rozsiahle účinky sa potvrdili v rozvinutých štádiách hnačky.

Rada na záver

Hovorí sa, že na tráviace ťažkosti v cudzích krajinách najlepšie zaberajú lieky, ktoré sa vyrobili v danej krajine, lebo sú vraj prispôsobené na tamojšie „baktérie“. Čo si o tom myslí Ceniga?

„Na letné dovolenky odporúčam pacientom pribaliť si do cestovných lekárničiek radšej vlastné lieky, a to aj napriek relatívne dobrej dostupnosti voľnopredajných liekov v mnohých zahraničných krajinách,“ radí farmaceut.

Slovenský legislatívny rámec dotýkajúci sa liekov a požiadaviek na ne je totiž podľa jeho slov veľmi prísny. Cestovatelia si tak v batožine do zahraničia ponesú vždy účinné, overené a bezpečné lieky.

„Tvrdenie o takzvanej vyššej účinnosti liekov navštívenej krajiny proti tamojším baktériám je klinicky nerelevantné,“ dodáva na záver.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Peter-ceniga
Firmy a inštitúcie SLeK Slovenská Lekárnická KomoraWHO Svetová zdravotnícka organizácia