Na ľudstvo útočia nielen vírusy, ale aj čoraz viac baktérií odolných voči antibiotikám. Slovenskí vedci našli riešenie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Baktérie rezistentné voči antibiotikám
Moderná medicína sa vďaka baktériám rezistentným voči antibiotikám dostáva späť do éry pred objavom penicilínu. Thinkstockphotos.com

Aj keď rok 2020 sa niesol v duchu boja s novým koronavírusom, nie je to jediná „škodná“, ktorej musia zdravotníci čeliť. Problémom je tiež množsto baktérií, ktoré sú odolné voči antibiotikám.

Moderná medicína sa vďaka nim dostáva späť do éry pred objavom penicilínu. Mnohé farmaceutické firmy sa intenzívne venujú rozsiahlemu vývoju nových antibiotík, čo je však časovo, ale najmä finančne, náročné.

Rezistencia medicínsky významných baktérií na antibiotiká spoločne so šírením multirezistentných baktérií môže mať podľa odborníkov až pandemický charakter. Preto sa jej venujú aj vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV).

Najhoršie to je v nemocniciach

„K najviac rozšíreným bakteriálnym kmeňom v Európe patria tie zo skupiny ESKAPE, pričom šesť z nich vykazuje multirezistenciu,“ vysvetľuje Gabriela Bukovská z Ústavu molekulárnej biológie SAV.

Kmene Enterococcus faecium, Staphylococcus aureus, Klebsiella pneumoniae, Acinetobacter baumannii, Pseudomonas aeruginosa a Enterobacter spp podľa jej slov postupne nahrádzajú tie pôvodne citlivé baktérie, a to najmä v nemocničnom prostredí.

„Jedno z možných riešení tohto problému môže predstavovať fágová terapia a využitie fágov alebo ich proteínových produktov v humánnej a veterinárnej terapii,“ povedala Bukovská.

Fágová terapia

Bakteriofágy sú špeciálne vírusy, ktoré špecificky infikujú a usmrcujú výlučne bakteriálne bunky. Nie je to však také jednoduché, pre správnu liečbu je potrebné identifikovať cieľový patogén, ako aj účinný bakteriofág.

Výhodou fágovej terapie je, že terapeutické fágy cielene zabíjajú len patogénne baktérie bez porušenia rovnováhy v črevnej mikroflóre, čo býva častým negatívnym sprievodným javom pri antibiotickej liečbe.

Fágy sa tiež množia len v prítomnosti vhodnej baktérie, po jej zničení sa postupe z prostredia vyriedia. Fágová liečba by zároveň mohla byť alternatívou pre pacientov, ktorí sú alergickí na určité antibiotiká.

Nová alternatíva

„Ďalšou alternatívou je použitie endolyzínov, čo sú proteínové produkty bakteriofágov a dajú sa využiť ako alternatívne antiinfekčné látky na elimináciu bakteriálnych infekcií,“ vysvetľuje Bukovská.

Je možné ich použiť pri liečbe infekcií spôsobených baktériami rezistentnými na antibiotiká alebo na usmrtenie pomaly rastúcich alebo nerastúcich organizmov, ktoré prispievajú k nárastu chronických infekcií.

Bukovská vidí využitie aj pri patogénnych baktériách z horných dýchacích ciest alebo ako potenciálny nástroj v diagnostike patogénov v ústach. V SAV sa im podarilo identifikovať gény endolyzínov z viacerých bakteriofágov baktérií.

Náhrada antibiotík?

Jednotlivé gény izolovali a odpovedajúce proteíny nadprodukovali v bakteriálnom kmeni E.coli. Takto izolované endolyzíny pôsobia zvonka bakteriálnej bunky a sú schopné ničiť špecifické bakteriálne kmene.

„Podarilo sa nám pripraviť preparát bielkoviny nového endolyzínu, ktorý je účinný voči patogénu Streptococcus agalactiae skupiny B. Táto baktéria je oportunisticky patogén, ktorý je súčasťou gastrointestinálneho a urogenitálneho traktu u ľudí,“ informovala Bukovská.

Problémom je výskyt tejto baktérie u tehotných žien. V prípade neliečenia môže počas pôrodu dôjsť k jeho prenosuna dieťa a u novorodencov spôsobuje ochorenia s vážnymi až fatálnymi následkami.

„Nový endolyzín predstavuje alternatívu k podávaniu antibiotík, ktoré môžu byť v prípadoch tehotných žien a novorodencov nie vždy vhodnou voľbou,“ dodala na záver molekulárna biologička.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Gabriela Bukovská
Firmy a inštitúcie SAV Slovenská akadémia viedÚstav molekulárnej biomedicíny SAV