Len prezentovaná reforma ambulantnej siete stav ambulantných lekárov určite nezlepší. Na zlepšenie sú potrebné výraznejšie systémové zmeny, od finančných, cez organizačné, kompetenčné až po zmeny v celkovom spoločenskom ohodnotení a postavení lekárov.
Pre agentúru SITA to uviedla manažérka pre komunikáciu a médiá Slovenskej lekárskej komory (SLK) Nancy Závodská. Komora na jednej strane vníma návrh reformy ambulantnej siete pozitívne a oceňuje, že také niečo vôbec vzniklo. Na druhej strane však návrh podľa SLK nie je komplexný a nerieši základné problémy nielen slovenského zdravotníctva, ale predovšetkým ani ambulantného sektora.
Problém bude udržať si lekárov
Navrhovaná legislatíva síce môže pomôcť prilákať mladých lekárov do slovenského zdravotníctva, lekárska komora si však nie je istá, či aj dlhodobo udržať.
„A to nielen mladých lekárov, ale všetkých, ktorí sú dnes v systéme. Predstavená reforma ambulantného sektora absolútne nerieši postavenie a finančné ohodnotenie všetkých lekárov – nielen mladých, ale hlavne tých, ktorí sa rozhodujú, či v systéme naďalej zostanú, alebo odídu do dôchodku,“ uviedla Závodská.
Pacienti pociťujú nedostatok sestier i ošetrovateľov, systém ich vzdelávania je podľa NKÚ zle manažovaný
Upozorňuje na to, že minimálne 30 percent všeobecných lekárov pre dospelých, ale aj pediatrov, je priemerne vo veku okolo 60 rokov.
Finančný príspevok je zaujímavý
Finančný príspevok na otváranie ambulancií je podľa SLK zaujímavý. Mohol by byť aj motivujúci, ale chýba k nemu podľa komory druhý krok, a to je opatrenie, ktoré by mladých lekárov zastabilizovalo.
Na ambulantných lekárov vyčlenil rezort 10 miliónov eur. Ako sa dá motivovať 14-tisíc chýbajúcich sestier?
„Aby tam nešli len kvôli náborovému príspevku, ale aby ich to lákalo zostať v odbore aj naďalej,“ uzavrela manažérka pre komunikáciu a médiá SLK.
