Keď sa povie slovo „terapia“, mnohým napadne psychológ, lieky alebo nemocničné prostredie. No málokto si predstaví hriadku mrkvy, vôňu čerstvo pokosenej trávy či ruky zaborené v pôde. A predsa, práve tieto jednoduché, prírodné prvky dokážu zázraky. Hortiterapia – terapia prírodou a prácou v záhrade – nie je len novodobý trend pre milovníkov zelene. Je to odborne uznaná a vedecky podložená metóda, ktorá pomáha ľuďom zlepšiť fyzické aj duševné zdravie. V čase, keď čelíme neustálemu stresu, psychickému vyčerpaniu a sociálnej izolácii, sa hortiterapia javí ako jeden z najprirodzenejších spôsobov, ako nájsť rovnováhu a pokoj.
Čo je hortiterapia a odkiaľ pochádza?
Hortiterapia (z latinského „hortus“ – záhrada) je liečebná metóda, ktorá využíva kontakt s rastlinami, prácu v záhrade a pobyt v prírode na podporu zdravia a pohody. Nejde len o bežné záhradníčenie – hoci aj to môže byť prínosné – ale o cielené terapeutické aktivity pod vedením odborníkov, často súčasť rehabilitačných programov v nemocniciach, domovoch sociálnych služieb či komunitných centrách.
Korene tejto terapie siahajú až do antických čias. Už v starovekom Egypte boli záhrady považované za miesto uzdravenia a pokoja. V modernej medicíne sa hortiterapia začala využívať najmä po 2. svetovej vojne pri rehabilitácii vojnových veteránov, ktorým pomáhala získať späť fyzickú silu a duševnú rovnováhu.
Ako hortiterapia pôsobí na naše zdravie?
1. Duševná rovnováha a zníženie stresu
Kontakt s prírodou má preukázateľne upokojujúci účinok. Práca so zeleňou znižuje hladinu kortizolu – stresového hormónu – a stimuluje tvorbu serotonínu, ktorý je zodpovedný za dobrú náladu. Štúdia publikovaná na blogu Gardenuity poukazuje na to, že záhradníčenie aktivuje mozgové centrá spojené s odmeňovaním, čo môže pôsobiť podobne ako meditácia. Len niekoľko minút denne strávených v záhrade dokáže zlepšiť náladu a potlačiť úzkosť či depresívne stavy.
2. Fyzické zdravie a kondícia
Hoci sa to možno nezdá, záhradníčenie je fyzicky náročnejšia aktivita, než si väčšina ľudí myslí. Kopanie, sadenie, pletie či nosenie nádob z vodou – to všetko precvičuje svaly, zlepšuje koordináciu a podporuje celkovú fyzickú kondíciu. Pre seniorov ide o ideálny spôsob, ako sa hýbať bez preťaženia kĺbov, pričom zároveň posilňujú svoje telo prirodzeným spôsobom.
Hypnoterapia pomáha spracovať traumy a prekonávať úzkosť. Je bezpečná?
3. Zlepšenie kognitívnych schopností
Najmä u starších ľudí má hortiterapia výrazný vplyv na udržiavanie duševnej sviežosti. Zapamätanie si, kde čo zasiali, sledovanie rastu rastlín, plánovanie záhradky – všetko to stimuluje mozog, zlepšuje koncentráciu a spomaľuje úpadok pamäti. Záhrada sa tak stáva nielen miestom oddychu, ale aj mentálneho tréningu.
4. Zmysel a motivácia
Pocit, že sa o niečo staráme a že naša práca má výsledok – napríklad kvitnúci záhon či čerstvá zelenina na tanieri – výrazne posilňuje naše sebavedomie. U ľudí trpiacich depresiou alebo pocitom bezmocnosti dokáže práca v záhrade obnoviť motiváciu a chuť do života.
Kto z hortiterapie profituje najviac?
Terapia prírodou je univerzálna – nepozná vekové hranice, sociálny status ani diagnózy. Je mimoriadne prospešná pre:
- seniorov, ktorí si chcú udržať vitalitu a mentálnu sviežosť,
- deti, ktorým pomáha rozvíjať zmysly, trpezlivosť a zodpovednosť,
- ľudí s úzkosťami, depresiou alebo posttraumatickou stresovou poruchou
- zdravotne znevýhodnených pacientov, ktorí potrebujú jemnú a prirodzenú rehabilitáciu,
- ale aj pre každého, kto hľadá vnútorný pokoj a rovnováhu.
Ako sa do hortiterapie zapojiť?
Začať môžete hneď – nemusíte vlastniť pozemok ani byť skúsený záhradkár. Stačí pár kvetináčov na balkóne, bylinky v kuchyni alebo zapojenie sa do komunitnej záhrady vo vašom meste. Mnohé organizácie a zariadenia dnes ponúkajú kurzy hortiterapie, kde sa pod vedením odborníkov naučíte, ako záhrada dokáže liečiť. V niektorých krajinách je už hortiterapia súčasťou zdravotných a sociálnych služieb – a vďaka rastúcemu záujmu sa čoraz viac uplatňuje aj na Slovensku.
V dobe technológií, obrazoviek a nekončiaceho stresu ponúka hortiterapia jednoduchú, ale hlbokú možnosť návratu k prírode – a tým aj k sebe samému. Záhrada sa stáva tichým terapeutom, ktorý nelieči slovami, ale vôňou, farbou, dotykom a rytmom prírody. Možno teda nie je liek ukrytý v lekárni, ale v komposte, semienkach a špinavých rukách od hliny. Skúsite to?
