Osamelosť už dávno nie je iba individuálnym pocitom, ale stáva sa javom, ktorý má závažný zdravotný dosah. Hoci sme v digitálnom svete prepojení viac než kedykoľvek predtým, mnohí ľudia sa cítia izolovane a psychologička Denisa Moravčík Debrecká označuje tento stav za akúsi „epidémiu osamelosti“.
Podľa nej môže dlhodobá osamelosť oslabiť imunitný systém podobne ako fajčenie či obezita. Tento fenomén často sprevádza stres či vyhorenie – a nevylučuje sa ani u rodičiek na materskej dovolenke. Nový videoseriál lekární Dr. Max sa venuje práve týmto otázkam s rozborom a radami od psychologičky a farmaceuta Erika Novanského z jednej z bratislavských pobočiek Dr. Maxu.
Digitálny svet nás paradoxne izoluje
Počas pandémie sme sa postupne vzďaľovali od bežných spoločenských aktivít a navykli si na istý druh izolácie. „Viac vecí si objednávame domov, čo nám šetrí čas, no zároveň prichádzame o nevyhnutný sociálny kontakt,“ hovorí Denisa Moravčík Debrecká. Osamelosť podľa nej znamená nedostatok emocionálnej podpory, nemožnosť zdieľať vnútorné prežívanie a nemožnosť byť autentický. A práve tento tichý, neviditeľný druh izolácie môže mať závažné dopady na zdravie.
Syndróm prázdneho hniezda - keď deti odchádzajú z domu a rodičia hľadajú nový zmysel života
Štúdie naznačujú, že osamelosť zasahuje nielen duševnú sféru, ale aj telo. Starší ľudia, ktorí sú spoločensky aktívni a majú kontakt s mladšími generáciami, vykazujú lepšie kognitívne funkcie, pamäť a celkovú kondíciu. Naopak, chronická osamelosť môže vyvolať zvýšené zápalové reakcie, oslabiť imunitný systém a ovplyvniť expresiu génov zodpovedných za obranyschopnosť.
„Dlhodobá osamelosť môže mať na zdravie podobný vplyv ako fajčenie pätnástich cigariet denne či obezita. Je to šokujúce, ale realita,“ zdôrazňuje odborníčka.
Sociálna úzkosť pribúda najmä u mladých
Okrem samotnej osamelosti vidíme aj stúpajúci výskyt sociálnej úzkosti, najmä medzi mladšími generáciami. Sociálna úzkosť sa prejavuje intenzívnym strachom v bežných spoločenských situáciách, ako na príklad pri rozhovore, v práci alebo medzi ľuďmi. Organizmus reaguje zrýchleným pulzom, bolesťou v brušnej oblasti, pocitom motýlikov, triaškou či začervenaním.
Osamelosť či nespokojnosť v partnerských vzťahoch. Sviatok sv. Valentín môže byť aj dôvodom na duševnú nepohodu, tvrdia odborníci
Krátkodobý stres je prirodzenou reakciou tela, avšak po čase sa nervový systém utíši a telo sa navráti do rovnováhy. Chronický stres vzniká však pri dlhodobom psychickom preťažení, napríklad v náročnom zamestnaní, konfliktných vzťahoch či počas životných ťažkostí. Ak sa nedá zvládnuť pohybom, rozprávaním alebo terapiou, môže sa prejaviť oslabením imunity, tráviacimi problémami či kožnými prejavmi.
„Neexistuje oddelené fyzické telo a mentálne zdravie. Všetko so všetkým súvisí a mali by sme k tomu pristupovať komplexne,“ tvrdí Denisa Moravčík Debrecká.
Vyhorenie a tlak na dokonalosť
Vyhorenie predstavuje oveľa viac než len únavu z práce. Je to stav, keď človek prestáva zvládať bežné fungovanie, pociťuje vyčerpanosť na tele i na duchu, stráca zmysel a často sa objavuje cynický postoj voči okoliu. Patrí sem aj telesné vyčerpanie, bolesti hlavy, svalov či tráviace problémy. Psychologička často stretáva aj matky počas materskej dovolenky.
„Mamičky sa snažia celý deň zabezpečiť program deťom, no večer sú úplne vyčerpané. Majú výčitky, že zlyhávajú, a pritom by práve potrebovali podporu. Dnes často nemajú nikoho, komu sa môžu zveriť.“ Ženy čelia tlaku byť dokonalé, či už v materstve alebo v práci. Dlhodobý stres vedie k psychickému vyčerpaniu a môže sa prejaviť aj v autoimunitných ochoreniach, ktoré sa objavujú častejšie u žien. Vyhorenie je závažný stav a jeho riešenie vyžaduje odbornú podporu.
Takmer tretina ľudí často prežíva úzkosť a bezdôvodný smútok, u mladých je to až každá druhá osoba
Mnoho ľudí sa o imunitu začína zaujímať až vtedy, keď ich skolí choroba. „V lekárni často vidíme, že oslabenú imunitu riešia až v čase, keď už majú zdravotný problém. Prevencia by však mala začať oveľa skôr, a to dobrým spánkom, pohybom, psychickou rovnováhou a otvoreným rozhovorom o tom, čo nás ťaží. Aj to patrí k starostlivosti o zdravie,“ objasňuje Erik Novanský z Dr. Max.
Prevencia namiesto riešenia následkov
V boji proti negatívnym účinkom stresu môžu pomôcť doplnky, ktoré podporujú nervový systém a zmierňujú únavu. „Medzi často odporúčané patria magnézium, vitamíny skupiny B, a to najmä B6 a B12 a rastlinné extrakty s upokojujúcim účinkom, napríklad valeriána, chmeľ, medovka alebo mučenka. Tieto prírodné zložky môžu pomôcť pri zlepšení spánku, sústredenia a celkovej psychickej rovnováhe,“ vysvetľuje Erik Novanský.
Psychické problémy a stres zažíva až 77 % Slovákov. Aj napriek tomu sa veľmi málo ľudí obráti na psychológa
Techniky, ktoré môžu pomôcť zvládať stres, zahŕňajú vedomé dýchanie a mindfulness, čo je sústredenie sa na prítomný okamih napríklad počas prechádzky vnímaním toho, čo vidíme, počujeme a cítime. Budovanie psychickej odolnosti spočíva v postupnom vystavovaní sa náročnejším situáciám, čo môže postupne tlmiť stresové reakcie.
Práca s myšlienkami spočíva v uvedomení si rozdielu medzi myšlienkou a faktom, pomôcť môže humor alebo skúmanie pôvodu obáv. Kreatívne činnosti ako maľovanie alebo štrikovanie poskytujú duši priestor „vypnúť“. Súčasne je dôležité nastaviť si hranice a naučiť sa povedať nie. A ak zlyhávame sami, vyhľadať odbornú pomoc je krok, ktorý by sme nemali podceňovať.
