BRATISLAVA 15. marca (WEBNOVINY) – Výročie uhorskej revolúcie z rokov 1848/49 si dnes pripomenuli aj slovenskí umelci a intelektuáli. Do bratislavskej Medickej záhrady prišli symbolicky položiť kvety k soche básnika-revolucionára Sándora Petöfiho. Hungarista, bývalý veľvyslanec v Maďarsku, exminister kultúry a literárny vedec Rudolf Chmel však akékoľvek spájanie tohto počinu s politikou odmieta. Doslova ho nazval „gestom porozumenia“. „Toto by mal byť taký symbol porozumenia, ktoré by medzi našimi susednými národmi malo zavládnuť,“ prízvukoval. Kvety prišli položiť spisovatelia Ladislav Ballek, Dušan Dušek, Daniel Hevier, Tomáš Janovic, Pavol Rankov či Pavel Vilikovský, ale aj výtvarník Rudolf Sikora, herečka Zuzana Kronerová a intelektuáli ako antropológ Juraj Buzalka a filozof Martin Muránsky či publicisti Martin Milan Šimečka a Marta Šimečková.
Slovensko-maďarské vzťahy sa zasa raz naštrbili tento víkend po vyjadreniach maďarského prezidenta Lászloa Sólyoma, že štátny jazyk by sa maďarskí žiaci na Slovensku, v Srbsku či Rumunsku mali učiť ako angličtinu či nemčinu. Predseda národniarov na to zareagoval tvrdením, že sa obáva vojenského konfliktu.
„Ja si myslím, že je to po 162 rokoch od revolúcie prvým takýmto krokom, symbolický postoj Slovákom voči Maďarom,“ tvrdí Chmel. Pridal aj paralelu k inej situácii. „Ak budeme stále budovať tie železné opony, ktoré majú ľudí rozdeľovať, tak jednoducho sa nikde v eurointegračnom procese nedostaneme,“ varoval, pretože Slovensko a Maďarsko sú podľa neho niekde na špici konfliktných štátov v EÚ. „To nie je najlepšia vizitka, mali by sme mať pre seba oveľa viac pochopenia, empatie, zmyslu pre to, čo nás v dejinách a v súčasnosti rozdeľuje a najmä to, čo nás spája,“ povzdychol si. „Nacionalizmus samozrejme nespája, nacionalizmus rozdeľuje,“ upozornil Chmel. Nakoniec priznal, že by bol veľmi rád, keby sa pripomínanie si maďarského sviatku stalo tradíciou.
Slovenskí spisovatelia, výtvarní umelci a intelektuáli si prišli uctiť maďarský štátny sviatok, 15. marec je Národný deň, Maďarsko dnes slávi výročie vypuknutia revolúcie 1848/49 a vojny za nezávislosť. Je to tiež dátum zrodu moderného parlamentného Maďarska. „15. marec je v Maďarsku chápaný ako udalosť prvého rangu napriek tomu, že revolúcia sa neskončila dobre pre Maďarov ani pre Slovákov,“ upozornil Chmel. V čase revolúcie sa Slováci a Maďari ocitli na protichodných stranách – Slováci sa postavili na stranu Viedne proti Uhorsku. Obe krajiny si tak chceli vydobyť svojbytnosť, no obe prehrali – Štúr nedosiahol v podstate nič a vodcovia uhorskej revolúcie museli odísť do vyhnanstva, medzi nimi aj Ľudovít Košút.
V období metternichovského absolutizmu (1815-1848) sa napriek policajnému režimu formovala ideológia liberálnej uhorskej šľachty, takzvané maďarské reformné hnutie, ktoré bolo ochotné spolupracovať s buržoáziou. Vyústilo to do nacionalistickej maďarskej revolúcie (1848-1849) proti Viedni, v ktorej museli Maďari bojovať okrem Rakúska aj proti Nemaďarom v Uhorsku. V auguste 1849 však boli Maďari porazení, keď si Habsburgovci proti nim povolali na pomoc ruské vojsko. Po porážke revolúcie v Rakúsku aj Uhorsku Habsburgovci jednak zaviedli bachovský absolutizmus (1851-1859) znovu spojený s policajným režimom a germanizáciou a Uhorsko spolu s inými sa stali separátnymi korunnými krajinami v rámci centralizovaného rakúskeho cisárstva. Neskôr medzinárodné problémy Rakúska prinútili Habsburgovcov zlikvidovať neoabsolutizmus a zaviesť reformy. Ani obnovenie konštitučnej monarchie však neuspokojilo Uhorsko a napätie sa zmiernilo až vznikom Rakúsko-Uhorska v roku 1867.
SITA
