Európa podľa analytika INESSMartina Vlachynského čoraz výraznejšie stráca dych v technologickom preteku so Spojenými štátmi a Áziou. Ako upozorňuje, starý kontinent zaostáva takmer vo všetkých oblastiach aplikovaných technológií, od umelej inteligencie až po vesmírny výskum.
„Zaostávame vo všetkých aplikovaných technológiách, snáď len s výnimkou farmaceutického priemyslu“ uviedol Vlachynský.
Nízka efektívnosť fondov
Európska odpoveď na technologické zaostávanie je podľa neho symptomatická. Ak niečo nefunguje, vytvorí sa nový fond. „Máme málo startupov? Zriadime fond podporujúci startupy. Máme slabé AI? Inovačný AI fond! Zaostávame vo vesmíre? Tu je poriadne tučná výzva v Horizon Europe,“ konštatuje Vlachynský. Problémom podľa neho je, že takéto fondy síce znejú dobre, no efektívnosť ich vplyvu na inovácie je nízka.

Google prináša na Slovensko nový Režim AI vo vyhľadávaní, umožňuje klásť dlhé a zložité otázky
Prvým kameňom úrazu je samotný objem verejných peňazí. Európska únia podľa analytika každoročne investuje len nižšie desiatky miliárd eur do inovácií, zatiaľ čo jednotlivé globálne technologické firmy míňajú rádovo viac. Draghiho správa z minulého roka síce navrhuje zvýšiť rozpočet programu FP10 na 200 miliárd eur na sedem rokov, no ani to by nestačilo.
„Amazon plánuje v roku 2025 minúť na kapitálové výdavky 104 miliárd dolárov, Alphabet 75 miliárd, Meta 70 miliárd, Microsoft 89 miliárd,“ pripomína Vlachynský. V porovnaní s tým pôsobia európske verejné investície ako drobné.
Ďalší problém
Druhým problémom je samotná povaha grantového systému. Vlachynský upozorňuje, že fondy skresľujú motivácie podnikateľov a startupov.
Kým americké firmy musia presvedčiť investorov a vytvoriť ziskový produkt, európske startupy sa usilujú hlavne o splnenie grantových podmienok.

Dezinformácie na sociálnych sieťach nie sú iba zanedbateľnou odchýlkou. Ktorá platforma ich obsahuje najviac?
„Musí dodať produkt, ktorý zodpovedá jednotlivým podmienkam grantu. V horšom prípade je v nich aj dekarbonizácia, inkluzivita, podiel zamestnaných žien a 50 ďalších nesúvisiacich vecí,“ hovorí Vlachynský.
Zmena filozofie hospodárskej politiky či zjednodušenie regulácie
Tretím slabým miestom európskeho prístupu je spôsob financovania týchto fondov. Peniaze totiž treba niekde získať. A často sa to deje prostredníctvom nových daní. Príkladom je chystaná európska daň Corporate Resource for Europe (CORE), ktorá by mala zaťažiť všetky firmy s obratom nad 100 miliónov eur.

Slovenskí manažéri vítajú AI a zhruba štvrtina by jej zverila rozhodovacie právomoci, majú však aj obavy
„Keď sa už podnikateľským projektom napriek všetkým prekážkam podarí uspieť a vyrásť do globálnych rozmerov, Európa sa už postará, aby bol po zásluhe potrestaný vyššou daňou,“ ironicky dodáva analytik. Podľa Vlachynského je iluzórne očakávať, že Európa technologicky dobehne USA či Áziu. Cieľom by preto malo byť aspoň nestratiť ich úplne z dohľadu.
Kľúčom je reformovať jednotný trh, zjednodušiť regulácie a zmeniť filozofiu hospodárskej politiky. „Musíme sa naučiť pomáhať trhu odspodu, kvalitným podnikateľským prostredím, a nie zvrchu – fondami,“ uzatvára.