Švédsko a Turecko dosiahli určitý pokrok v rozhovoroch zameraných na prekonanie námietok prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana proti vstupu severskej krajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Medzi ich postojmi však pretrvávajú rozpory a ich lídri sa opäť stretnú na budúci týždeň, aby ich prediskutovali. Vo štvrtok sa tak vyjadril generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Vstup Švédska by bol silným momentom
Aliancia pritom dúfala, že problémy vyriešia pred samitom, ktorý sa uskutoční 11. a 12. júla v Litve. Vstup Švédska by bol podľa agentúry AP symbolicky silným momentom a najnovším náznakom toho, že ruská vojna na Ukrajine podnecuje krajiny k vstupu do aliancie.
Turecký minister zahraničia má pochybnosti o spoľahlivosti Švédska v NATO, dôvodom je pálenie Koránu počas protestov
Stoltenberg po stretnutí novinárom povedal, že on, Erdoğan a švédsky premiér Ulf Kristersson budú v pondelok – v predvečer samitu – rokovať v litovskom hlavnom meste Vilnius v snahe „preklenúť priepasť, ktorú stále vidíme“.
Švédsko zastavilo Turecko a Maďarsko
„Všetci sme sa zhodli na tom, že sme dosiahli značný pokrok. Všetci sme sa zhodli, že plné členstvo Švédska je v bezpečnostnom záujme všetkých spojencov, a všetci chceme tento proces čo najskôr uzavrieť,“ skonštatoval, no zároveň dodal, že „zostalo niekoľko nevyriešených otázok. Teraz ich riešime. Budeme na tom pracovať cez víkend.“
Stoltenberg ostáva na čele NATO, vo funkcii bude ešte rok
Švédsko a Fínsko sa vzdali desaťročia trvajúcej neutrality a vlani po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu požiadali o vstup do NATO. Zatiaľ čo Fínsko sa v apríli stalo 31. členskou krajinou aliancie, snahy o vstup Švédska zastavil odpor Turecka a Maďarska. NATO totiž vyžaduje na prijatie nových členov jednomyseľný súhlas.
Zelenskyj telefonoval so Stoltenbergom, šéf NATO označil rozhovor ako „veľmi dobrý“
Turecko viní Švédsko, že je príliš zhovievavé voči skupinám, ktoré Ankara označuje za teroristické organizácie alebo ktoré považuje za existenčné hrozby, vrátane kurdských skupín.