Vstup do Schengenu je pre Slovákov veľká vymoženosť. So zrušením hraničných kontrol však prišlo aj riziko voľnejšieho pohybu kriminálnikov a zločineckých skupín. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol hlavný hraničný splnomocnenec Ladislav Csémi. Práve dnes je to 12 rokov, čo sa Slovensko stalo súčasťou európskeho schengenského priestoru. Spočiatku to pritom vyzeralo, že sa to tak skoro nepodarí. Ešte v roku 2006 totiž Slovensko nespĺňalo podmienky vstupu a vláda preto musela vytvoriť akčný plán, ako sa pripojiť ku krajinám, ktoré do Schengenu vstupovali.
Museli odstrániť viacero nedostatkov
„Pri prvom schengenskom hodnotení vonkajších hraníc Slovenskej republiky v roku 2006 bolo hodnotiacou komisiou konštatované, že Slovenská republika má závažné nedostatky v tejto oblasti. Následne boli koncom roka 2006 a začiatkom roka 2007 prijaté viaceré opatrenia na riešenie tejto negatívnej až krízovej situácie, pretože reálne hrozilo, že nebudeme môcť vstúpiť do Schengenského priestoru spolu s ďalšími ôsmimi kandidujúcimi štátmi,“ popísal vtedajšiu situáciu Csémi.
Slováci sú od roku 2007 súčasťou Schengenu, do štátov EÚ môžu cestovať bez hraničných kontrol
Slovensko muselo podľa splnomocnenca za desať mesiacov vynaložiť extrémne úsilie a zabezpečiť hranicu s Ukrajinou. „Okrem chýbajúcej infraštruktúry a budov policajných oddelení, materiálneho zabezpečenia, boli navýšené nedostatočné stavy službukonajúcich policajtov, zavedený systém odborného vzdelávania až po uzatvorenie dohôd o spolupráci s ostatnými štátnymi orgánmi pri výkone služby,“ ozrejmil.
Obrovská vymoženosť Slovenska
Pri opätovnom hodnotení Európskou komisiou bolo potvrdené, že Slovensko spĺňa kritéria a môže vstúpiť do Schengenu. Doteraz ale musí neustále plniť všetky podmienky, pretože aj tie sa, v súvislosti s vývojom v situácie vo svete, menia. Každý členský štát je najmenej raz za päť rokov podrobený opätovnému schengenskému hodnoteniu, kedy sa preveruje plnenie stanovených podmienok. „Takémuto hodnoteniu bola Slovenská republika podrobená iba nedávno, v mesiacoch október až december 2019. V súčasnosti čakáme na výsledky týchto hodnotení, pričom dúfame a predpokladáme, že sme boli úspešní,“ povedal hraničný splnomocnenec.
To, že je Slovensko súčasťou Schengenu je podľa Csémiho obrovská vymoženosť. „Dnes to berieme ako samozrejmosť, pričom si už ani nevieme predstaviť, že by sme mali niekde na hraničnom priechode čakať niekoľko hodín tak, ako to bolo často v minulosti pred rokom 2007,“ uviedol Csémi. Podľa neho vstup Slovenska nemá pre slovenských občanov žiadne nevýhody, z policajného hľadiska sa to však dá vnímať aj inak. „Veľmi podstatné je to, že sme sa museli v súvislosti so zrušením hraničných kontrol pripraviť aj na riziko voľnejšieho pohybu osôb s kriminálnym úmyslom, ako aj zločineckých skupín. Práve táto pripravenosť bola aj jedným z podmienok vstupu a predstavovala nemalé výzvy, nakoľko sme museli začať uplatňovať úplne iné formy a metódy služobnej činnosti,“ vysvetlil splnomocnenec.
Ohrozený priestor bezhraničnej kontroly
Aj ministerstvo zahraničných vecí (MZV) považuje vstup Slovenska do schengenského priestoru za kľúčový prvok v európskej integrácií, no upozorňuje, že priestor bezhraničnej kontroly je ohrozený. „V súčasnosti čelí Schengen viacerým výzvam, kedy pod vplyvom migračnej krízy boli na niektorých vnútorných hraniciach EÚ opätovne zavedené dočasné kontroly. SR kontinuálne presadzuje obnovenie plnej funkčnosti Schengenu ako jedného zo základných pilierov európskej integrácie,“ napísalo pre agentúru SITA v stanovisku MZV.
Slovensko vstúpilo do schengenského priestoru 21. decembra 2007. Vďaka tomu boli zrušené hraničné kontroly na pozemných štátnych hraniciach Slovenskej republiky s Poľskom, Českou republikou, Rakúskom a Maďarskom. Vonkajšou hranicou Schengenského priestoru sa stala štátna hranica Slovenskej republiky s Ukrajinou a tri medzinárodné letiská v Bratislave, Košiciach a Poprade, na ktorých sa zrušenie hraničných kontrol v rámci Schengenského priestoru uplatňuje od 28. marca 2008.
