Právo žiakov na vzdelávanie v materinskom jazyku nie je v praxi zaistené, ukazuje najnovšia analýza

Šéf rezortu školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) zdôraznil, že každé dieťa by malo mať možnosť vzdelávať sa v jazyku, v ktorom myslí a cíti.
žiaci
Foto: ilustračné, SITA/Tomáš Somr

Právo žiakov na vzdelávanie v materinskom jazyku nie je v praxi zaistené pre všetkých rovnako. Ukazuje to najnovšia analýza Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP). Dané právo pritom garantuje Ústava SR aj medzinárodné záväzky.

Ako informovalo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR, predmetná analýza sa zamerala na dostupnosť vzdelávania v materinskom jazyku v 16 národnostne zmiešaných okresoch. Vychádza z komplexných kvantitatívnych údajov a poznatkov z rozhovorov s vyše 40 riaditeľmi škôl a starostami.

Právo každého dieťaťa

„Keďže na Slovensku neexistujú školy s vyučovacím jazykom rómskym, príčiny zlej dostupnosti vzdelávania v materinskom jazyku sú v prípade rómskych žiakov zjavné. V prípade žiakov s materinským jazykom maďarským sú však príčiny rôznorodejšie. Dôležitú úlohu zohráva dopravná a geografická dostupnosť škôl, vnímaná kvalita výučby či obavy rodičov, že štúdium v maďarčine môže znížiť šance ich detí na uplatnenie,“ uviedlo ministerstvo.

Šéf rezortu školstvaTomáš Drucker (Hlas-SD) zdôraznil, že každé dieťa by malo mať možnosť vzdelávať sa v jazyku, v ktorom myslí a cíti. „Právo na vzdelanie v materinskom jazyku nie je len otázkou identity, ale aj rovnosti šancí,“ dodal s tým, že úlohou štátu je vytvárať také podmienky, aby bez ohľadu na to, kde žijú, bolo toto reálne dostupné pre všetkých žiakov.

Nižší podiel kvalifikovaných učiteľov

Z analýzy vyplynulo, že základné školy s vyučovacím jazykom maďarským bývajú v priemere dvakrát menšie ako školy s vyučovacím jazykom slovenským, a častejšie ich navštevujú žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia. Zároveň mávajú nižší podiel kvalifikovaných učiteľov.

„Tieto faktory sa odrážajú aj vo výsledkoch žiakov na národných testovaniach z matematiky, kde žiaci vyučovaní v maďarčine dosahujú v niektorých regiónoch mierne horšie výsledky, a to aj po zohľadnení rozdielov v ich socioekonomickom zázemí,“ uviedol rezort školstva.

Doplnil, že výrazné rozdiely sú viditeľné aj v dopravnej dostupnosti. Žiaci, pre ktorých je materinským jazykom maďarčina, majú niektoré typy škôl dvakrát až trikrát ďalej ako ich slovenskí rovesníci. Dopravná dostupnosť ale nie je závislá len od vzdialenosti, ale napríklad aj od kvality verejnej dopravy, možností samospráv, a tiež finančných možností samotných rodín.

„Rozhovory s riaditeľmi škôl a starostami potvrdzujú, že dopyt po výučbe v materinskom jazyku závisí od viacerých faktorov vrátane socioekonomickej situácie, vzťahu k jazyku, ale aj vnímanej kvality škôl,“ doplnilo ministerstvo.

Inštitút navrhol viaceré riešenia

IVP konštatoval, že špecifickú pozornosť potrebujú rómski žiaci, jeho analýzy akcentuje potrebu vytvárať podmienky pre využívanie rómskeho jazyka vo výučbe. Zároveň apeluje na posilnenie role pedagogických asistentov a zabezpečenie prístupu k doučovaniu.

Inštitút tiež v analýze navrhol viaceré riešenia, napríklad podporu rozširovania alebo spájania škôl, posilňovanie bilingválnych programov, ale aj zlepšenie kvality výučby slovenčiny na školách s vyučovacím jazykom maďarským, prípadne rozšírenie možností dopravy pre žiakov dochádzajúcich do vzdialenejších škôl.

„Navrhované riešenia majú za cieľ zlepšiť dostupnosť a kvalitu vzdelávania v materinskom jazyku, ktoré je dôležité nielen pre zachovanie identity národnostných menšín, ale aj pre školské výsledky. Kľúčové je zosúladenie dopytu rodičov, možností škôl a systematickej podpory zo strany štátu,“ uzavrelo ministerstvo.

Viac k osobe: Tomáš Drucker
Firmy a inštitúcie: Hlas - sociálna demokraciaIVP Inštitút vzdelávacej politikyMinisterstvo školstva SR