Online vzdelávanie môže ohroziť kvalitu výučby a vytvárať priestor na podvádzanie, ukazuje prieskum

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Online vzdelávanie môže ohroziť kvalitu výučby a vytvárať na vysokých školách priestor na podvádzanie. Z prieskumu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ) Akademická štvrťhodinka vyplýva, že pandémia v predošlých semestroch negatívne ovplyvnila kvalitu vzdelávania vysokoškolákov.

Ako priblížila Lucia Bittnerová zo SAAVŠ prieskum ukázal, že pandémia zhoršuje aj možnosť vytvárania vzťahov medzi prvákmi, ktoré im najčastejšie pomáhajú pri adaptácii na vysokoškolské štúdium. Zároveň podotkla, že absencia pocitu prináležania ku komunite negatívne vplýva na to, ako študenti vnímajú svoje štúdium.

Zásadným problémom je podľa SAAVŠ, že porovnateľné vedomosti ako počas prezenčnej výučby na väčšine predmetov nadobudla len viac ako polovica respondentov (59 percent).

Dôvodom môže byť, že viac ako tretine respondentov (38 percent) chýbal na väčšine predmetov priamy kontakt s učiteľmi a viac ako štvrtina respondentov (28 percent) musela na úspešné zvládnutie väčšiny predmetov dopĺňať vedomosti z mimoškolských zdrojov.

Učitelia potrebujú pomoc

Zo študentov druhých a vyšších ročníkov, ktorí mohli porovnávať dištančné vzdelávanie s predošlou prezenčnou výučbou, viac ako tretina (36 percent) vnímala, že pri menšine predmetov spôsob hodnotenia (známkovanie) zohľadňoval špecifiká dištančnej výučby.

Koordinátorka analytického tímu SAAVŠ Renáta Hall poznamenala, že tieto zistenia indikujú potrebu pomôcť učiteľom pri rozvíjaní tých pedagogických a didakticko-metodických zručností, ktoré im pomôžu lepšie zvládnuť dištančné vzdelávanie.

Dodala, že pri prechode na dištančnú výučbu je dôležité, aby učitelia so študentmi priamo komunikovali, aby mali študenti k dispozícii potrebné materiály, a zároveň, aby ich hodnotenie zohľadňovalo špecifiká dištančnej výučby.

Študenti sa necítia byť súčasťou komunity

V prípade podvádzania by sa podľa analytika SAAVŠ Petra Maňa jeho priestor mohol zúžiť, ak by sa napríklad hodnotilo to, či študenti pochopili preberanú látku, a nie namemorované poznatky. Ako vysvetlil, pri reprodukcii učiva majú študenti väčšiu možnosť odpisovať či inak podvádzať.

V prieskume však necelé dve tretiny respondentov (63 percent) uviedli, že ich vzdelávanie sa zameriavalo viac na porozumenie učiva než na namemorované poznatky. V oblasti vytvárania nových vzťahov na vysokých školách prieskum ukázal, že tretina respondentov sa necítila byť súčasťou komunity študentov a učiteľov svojej školy.

Na toto mohol mať vplyv fakt, že študenti netrávili fyzicky čas v škole a len zhruba polovica z nich (56 percent) trávila čas so spolužiakmi mimo vyučovania. Dáta prieskumu ukázali prepojenie medzi pocitom príslušnosti ku komunite na škole a vnímaním štúdia.

Napríklad u končiacich študentov – ktorí sa cítili byť súčasťou komunity školy – 64 percent deklarovalo, že väčšina alebo všetci učitelia pomáhajú naplniť ich potenciál. U tých, ktorí spomínaný pocit spolupatričnosti nemali, to bolo iba 30 percent.

Negatívny dopad na prvákov

„Vysoké školy by teda nemali pri výučbe myslieť len na sprostredkovanie čo najväčšieho množstva učiva. Mali by hľadať aj cesty, ako pomôcť rozvíjať vysokoškolskú komunitu a vzťahy medzi študentmi a učiteľmi, ako aj medzi študentmi navzájom – a to aj online formou, ak to pandemická situácia a ochrana zdravia neumožňujú inak. Pocit prináležitosti k škole vybudovaný na bohatých vzťahoch ide ruka v ruke so získaním lepších vedomostí,“ konštatovala Hall.

Obmedzenie vzájomných kontaktov môže mať podľa SAAVŠ zvlášť negatívny dopad na prvákov bakalárskeho a spojeného štúdia.

Žiadnu pomoc pri adaptácii na vysokoškolské štúdium nepotrebovala šestina z nich, pričom zvyšní prváci potrebnú pomoc najčastejšie získali od spolužiakov. Absencia kontaktov tak môže znížiť aj úspešnosť prvákov v ich štúdiu a zvýšiť mieru predčasného ukončenia štúdia na vysokej škole.

SAAVŠ poukázala na to, že na jar 2022 skončia vysokoškolské štúdium celé ročníky, ktoré ho absolvovali takmer úplne dištančne.

Vysokoškolskú komunitu treba budovať

„Na začiatku pandémie bola masová online výučba pre vysoké školy šokovým experimentom. Teraz je však dôležité, aby dištančné/hybridné metódy vzdelávania poskytli plnohodnotnú výučbu, a tiež aby výraznejšie posilňovali budovanie vysokoškolskej komunity,“ povedal predseda výkonnej rady SAAVŠ Robert Redhammer.

Ako ďalej vysvetlil, prieskum ukázal, že pocit spolupatričnosti študentov má pozitívne dôsledky pre vnímanie kvality vzdelávania. Doplnil, že ako pozitívum online foriem vzdelávania sa dá vnímať napríklad možnosť zapájať prednášajúcich zo zahraničia či z praxe, alebo to, že k videonahrávkam hodín sa možno následne vrátiť.

Prieskum Akademická štvrťhodinka bol zameraný na prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia a pokrýva všetky študijné odbory na Slovensku.

Zber dát sa konal od 30. apríla do 31. mája 2021. Zúčastnilo sa na ňom takmer 20-tisíc študentov. Medzi respondentmi bolo 4 998 prvákov bakalárskeho a spojeného štúdia. Končiacich študentov bolo vo vzorke 6 320.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Lucia BittnerováPeter MaňaRenáta Hall
Firmy a inštitúcie SAAVŠ Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školy