Na jedného školského psychológa pripadajú stovky až tisíce žiakov, niektoré okresy nemajú žiadneho. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, podľa ktorého je duševné zdravie žiakov dlhodobo podceňované.
Štát do dnešného dňa nevytvoril žiadny funkčný systém, a to aj napriek tomu, že význam tejto témy výrazne rastie od vypuknutia pandémie COVID-19. Situácia s nedostatkom školských psychológov je podľa kontrolórov kritická.
Tri okresy nemali školského psychológa vôbec
NKÚ priblížil, že v septembri minulého roku pripadalo na jedného psychológa v priemere 710 žiakov, pričom v niektorých okresoch ich bolo až vyše 3 000. Tri okresy dokonca nemali školského psychológa vôbec. Išlo o Levoču, Sninu a Medzilaborce. „Rešpektovaná americká asociácia školských psychológov pritom odporúča jedného psychológa na maximálne 500 žiakov,“ upozornil NKÚ.
NKÚ bije na poplach. Odliv mozgov pokračuje, najlepších maturantov na Slovensku neudržali ani štipendiá
Súčasne kontrolóri upozornili, že zodpovedné inštitúcie nemajú ani komplexné dáta o duševnom zdraví detí a zložení školských podporných tímov. To podľa NKÚ výrazne sťažuje efektívne plánovanie a cielenú podporu zo strany štátu.
Pandémia COVID-19 a duševné zdravie Slovákov
„Až covidová pandémia spustila viaceré systémové zmeny a prinútila konať kompetentné orgány,“ doplnil NKÚ s tým, že to vyplynulo z kontroly, ktorá bola zameraná na prevenciu a podporu duševného zdravia na základných školách v rokoch 2023 až 2025. Národní kontrolóri síce hodnotia pozitívne opatrenia po roku 2022, ktoré prispeli k zlepšeniu podpory žiakov, no súčasne upozornili, že Slovensko sa tejto téme malo venovať už omnoho skôr.
NKÚ pripomenul, že dáta z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) z roku 2023 potvrdili, že pandémia COVID-19 zhoršila duševné zdravie Slovákov. „Po jej prepuknutí pribudlo ambulantne ošetrených aj hospitalizovaných mladých ľudí vo veku 15 až 19 rokov, čo pravdepodobne súvisí aj s nedostatočnou prevenciou a podporou v školách. Podľa NCZI pri pokusoch o samovraždu dlhodobo prevládajú tínedžeri. Samovraždou svoj život v roku 2024 ukončili aj dve deti do 14 rokov a 11 mladistvých vo veku 15 až 19 rokov,“ upozornil NKÚ.
Dramatický nárast ľudí s duševnými problémami zaznamenala v roku 2021 aj krízová linka pomoci IPčko. Závažné dáta podľa NKÚ vyplývajú aj zo štúdie HBSC (Health Behavior in School-aged Children – medzinárodná štúdia realizovaná v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou).
V rokoch 2021 až 2022 zistili, že asi každé piate dieťa vo veku 13 – 15 rokov je v riziku depresie, tretina nehodnotí život pozitívne a rovnaký podiel detí trpí úzkosťou. „Až 67 percent slovenských detí má problémy s koncentráciou, emóciami a správaním,“ doplnil NKÚ.
Najzávažnejšie problémy
Národní kontrolóri v rámci kontroly identifikovali najzávažnejšie problémy a vykonali dotazníkový prieskum. „Až 99 percent z 1 005 škôl so zriadeným školským podporným tímom hodnotilo vytvorenie tímu ako prínosné, no školy zápasia s jeho personálnym zabezpečením. Bezmála tri štvrtiny škôl, ktoré odpovedali na dotazník, uviedli, že by potrebovali obsadiť ďalšie odborné pozície, ale bránia im v tom najmä finančné limity a nedostatok odborných pracovníkov,“ priblížili kontrolóri.
Vysoké školy na Slovensku získajú viac ako šesť miliónov eur, pôjdu na podporu duševného zdravia študentov
Kontrolou sa ďalej zistilo, že takmer každá škola zo 667 škôl, ktoré sú bez školského psychológa plánuje túto pozíciu čo najskôr obsadiť. No aj školy, ktoré psychológa majú, by potrebovali ďalšie kapacity. „Nedostatok sa týka viacerých pozícií, čo môže obmedzovať funkčnosť podporného systému,“ doplnil NKÚ.
Školám chýbajú jasné pravidlá
Školám podľa kontrolórov chýbajú jasné pravidlá. Aj napriek tomu, že zákon určuje kompetencie a úlohy učiteľov a odborných zamestnancov, v praxi však zostávajú pri prevencii a starostlivosti o duševné zdravie nejasnosti.
„Podpora duševného zdravia v školách sa síce naštartovala, no v praxi ju neraz realizujú pracovníci bez adekvátneho vzdelania, respektíve odbornosti. Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné, aby túto činnosť zabezpečovali kvalifikovaní odborníci – školskí psychológovia či špeciálni pedagógovia. Ak túto vážnu tému nebudú mať v rukách odborníci, tak nepriamo hazardujeme s detskými dušami a budúcnosťou mladých,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Pretrvávajúci personálny deficit
Kontrolóri skonštatovali, že ministerstvu školstva sa nepodarilo zabezpečiť dostatok školských psychológov, aby na jedného nepripadalo viac ako 500 žiakov. To v minulom roku spĺňalo len 13 okresov. NKÚ tak poukazuje na pretrvávajúci personálny deficit. Súčasne pre dlhodobo chýbajúce dáta o duševnom zdraví detí nie je možné posúdiť, koľkým deťom dokázal štát pomôcť.
Podľa NKÚ je pre nastavenie správnych procesov v oblasti duševného zdravia detí kľúčové poznať skutočný stav a prostredie, v ktorom žijú. „Prvý celoslovenský reprezentatívny zber údajov má priniesť až národný projekt Dáta, ktorý má byť ukončený národnou správou v roku 2027,“ priblížili štátni kontrolóri a upozornili, že absencia dát v čase tvorby politík bola zásadnou slabinou celého prístupu k prevencii a podpore.
Zverejnili predbežnú správu o duševnom zdraví detí a mládeže. Životná spokojnosť mladých klesá
Odporúčajú preto, aby po ukončení projektu nastala revízia systému podpory duševného zdravia detí, keďže aktivity boli spustené bez predchádzajúceho zberu komplexných dát.
„Systém prevencie na celonárodnej úrovni sa začal budovať len nedávno cez platformu ePoradenstvo a jej moduly zamerané na prevenciu. Do februára 2025 fungovali aktivity len lokálne, bez organizovaného usmerňovania a vyhodnocovania,“ upozornil NKÚ.
Ministerstvo neevidovalo ani zdroje financovania
NKÚ zistil, že ministerstvo školstva nemá ani komplexné údaje o tom, koľko vynakladá ročne na duševné zdravie detí. Štátni kontrolóri vyčíslili výšku výdavkov na viac ako 351 miliónov eur, pričom dve tretiny výdavkov pochádzali zo štátneho rozpočtu a zvyšok z eurofondov. Ministerstvo podľa NKÚ neevidovalo zdroje financovania ani rozsah úväzkov odborných zamestnancov, čo znemožňuje sledovať ich reálne využívanie.
„Bez presných a komplexných dát o financovaní nie je možné efektívne a systematicky plánovať a riadiť verejnú politiku v oblasti duševného zdravia detí. Nehovoriac o tom, že veľkou výzvou je aj motivácia maturantov pre vysokoškolské štúdium odborov psychológie či špeciálnej pedagogiky. Cestou k tomu môže byť finančná motivácia. Ak je však nástupný plat školského psychológa asi 1 300 eur mesačne, je to dnes cesta zarúbaná,“ skonštatoval Andrassy.
Požiadať o pomoc nie je slabosť. Trnavský kraj rozbieha projekt na podporu duševného zdravia
Ako pozitívne vníma kontrolný úrad to, že sa financovanie pedagogických asistentov a školských podporných tímov postupne presúva z eurofondov na štátny rozpočet. Ako zistili kontrolóri NKÚ, od školského roka 2024/2025 je už 7 881 školských asistentov hradených zo štátneho rozpočtu. Od septembra do decembra 2024 bolo na tento účel vyčlenených 52 miliónov eur.
Kontrolóri však upozornili, že základné školy požadovali viac ako 18-tisíc týchto špecializovaných pracovných pozícií, pričom rizikom nie sú len finančné možnosti štátu, ale aj voľné personálne kapacity. Ak ide o podporné tímy, ich financovanie z eurofondov pokračuje do školského roka 2026/2027, odkedy by malo byť ich fungovanie kryté národnými zdrojmi.
