Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského si v týchto dňoch pripomína sté výročie založenia jej predchodkyne Evanjelickej teologickej akadémie. Jej dekan Milan Jurík pre agentúru SITA hovorí, že počet študentov je oproti 90. rokom výrazne nižší, čo je trend aj v iných európskych krajinách. Fakulta však podľa neho priťahuje aj študentov starších vekových kategórií, ktorí majú záujem o ďalšie vzdelanie.
Otvorenejší dialóg s pedagógmi
V súčasnosti sa na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského (EBF UK) vzdeláva približne sto študentov. „Najvyšší záujem o štúdium evanjelickej teológie a ďalších ponúkaných študijných programov fakulta zaznamenala po roku 1990, kedy na fakulte študovalo približne 250 študentov,“ povedal Jurík. Doplnil, že po roku 2000 začal počet študentov klesať.
Jurík hovorí, že trend vrcholu a následného pomalého poklesu početnosti študentov na teologických fakultách možno badať vo všetkých krajinách strednej Európy a niektorých krajinách západnej Európy. Na Slovensku je to podľa neho spojené aj s klesajúcim počtom stredoškolákov. Menej študentov však znamená menej anonymity a otvorenejší dialóg s pedagógmi, dodáva. V rámci odbornej diskusie o úprave študijných osnov zobrali napríklad do úvahy aj podnety od študentov.
Fakulta bola od počiatku otvorená pre ženy
Medzi študentmi sa nájdu aj takí, ktorí už roky odpracovali v inom povolaní a v druhej polovici svojho života chcú sa venovať niečomu novému. „Môžeme povedať, že na EBF UK študujú študenti všetkých generácií – teda od maturity až po seniorov. V posledných rokoch prichádza aj k nám trend pomerne bežný v USA i západnej Európe, že na teologické štúdium prichádzajú študenti v snahe o tzv. second career (tzv. druhú kariéru),“ povedal Jurík. Podľa neho takýto študenti majú už životné skúsenosti, pevnú motiváciu a štúdium nevnímajú ako nutnú prácu na získanie akademického titulu. Nosným a v súčasnosti početne najväčším študijným programom je evanjelická teológia. Za ňou nasledujú sociálno-diakonické študijné programy a učiteľstvo náboženskej výchovy v kombinácii s ďalším predmetom. Fakulta bola už od jej počiatku otvorená aj pre ženy.
Okrem Slovákov na fakulte študujú študenti zo Srbska, Chorvátska, Slovinska, Rumunska či z Česka. Z väčšej miery ide o zahraničných Slovákov. Jurík si myslí, že podporou a výchovou farárov pre tieto krajiny pestujú vieru, kultúru, ale aj „cit pre všetko slovenské“. To by mohlo prispieť k zachovaniu si vlastnej identity v prostredí inej krajiny.