Programové vyhlásenie vlády je odvážne vo formuláciách, no zároveň mu chýba ambícia a konkrétne opatrenia, čísla, termíny a cesty na dosiahnutie stanovených cieľov. Pre agentúru SITA to uviedol predseda Slovenskej komory učiteľov (SKU) Vladimír Crmoman.
Absenciu konkrétnych čísiel i metód na dosiahnutie deklarovaných cieľov, napríklad v prípade zvyšovania platov učiteľov, zhodnotil ako najväčšie sklamanie z programového vyhlásenia vlády.
„Programové vyhlásenie, za školstvo, môžeme brať ako nezáväzný dokument,“ skonštatoval Crmoman. Dodal, že vláda môže celé roky deklarovať, že na napĺňaní stanovených cieľov pracuje, no reálne sa nemusí nič udiať.
Najprelomovejšia vec
„Sú tam nejaké myšlienky, nejaké formulácie, ale nie je tam nič konkrétne v zmysle, že toto sa udeje tento rok, o toľkoto zvýšime normatív a takto si to predstavujeme to takéhoto dátumu,“ zhodnotil programový dokument. V dôsledku toho bude podľa predsedu SKU i náročné vyhodnotiť to na konci pôsobenia tejto vlády.
Novinári sú očami, ušami aj hlasom Slovákov, tvrdia študenti a vyzývajú Pellegriniho s Ficom k ospravedlneniu
Za najprelomovejšiu vec v oblasti regionálneho školstva, označil Crmoman avizované zavedenie normatívneho financovania materských škôl.
„To by bola naozaj prelomová vec, keďže materské školy sa roky boria s tými prenesenými a originálnymi kompetenciami. Naozaj trpia tým, že ministerstvo len vydá každý rok nejakú metodiku, ktorá nie je záväzná, je to len akoby návod, ktorým by sa mali zriaďovatelia riadiť, no nie je to pre nich záväzné, len orientačné, koľko financií by mali dať do materských škôl,“ myslí si predseda SKU.
Nespravodlivé financovanie škôl
Podotkol, že to vedie k nespravodlivým rozdielom vo financovaní škôl a normatív by mohol napomôcť zaviesť do danej oblasti poriadok. Crmoman ale zdôraznil, že ani tento návrh z programového vyhlásenia vlády nemá jasne zadefinovaný termín, ani spôsob, akým by mal byť naplnený.
Na to podľa Crmoman nadväzuje i revízia normatívu základných a stredných škôl. Považuje ju za nevyhnutnú, vzhľadom na to, že dané normatívy sú podľa neho nízke, oproti nákladom. Znovu zdôraznil, že programové vyhlásenie ani v tomto prípade neopisuje, o koľko, prečo či kedy by sa mali zvýšiť. Je to podľa neho rovnako nekonkrétne, ako v prípade záväzku zvyšovať platy, kde vláda deklarovala každoročný rast miezd.
Ficove a Druckerove vízie v oblasti rozvoja školstva vyznievajú nejasne a neriešia kľúčové problémy, tvrdia progresívci
„Ale to môže byť aj o 0,5 percenta,“ konštatuje šéf SKU. „Nie je tu nejaká vízia, kam sa chceme dostať, k čomu sa vláda chce dopracovať, vzhľadom na atraktivitu učiteľského povolania. Či sa chcú dostať na 90 percent platu vysokoškolsky vzdelaných, alebo nejaké iné porovnanie s priemerným platom v národnom hospodárstve, alebo podobne,“ mieni Crmoman.
Nedostatok pedagógov na školách
Predseda SKU vytýka programovému vyhláseniu vlády pasáž, kde vláda deklaruje záujem spolupracovať s vysokými školami na zmene obsahu vzdelávania a podpore aplikovaného pedagogického výskumu. Crmoman síce skonštatoval, že ide o dobrú vec, no dodal že tento záväzok pokračuje tým, že cieľom je prilákať do učiteľského povolania nové talenty a predísť nedostatku pedagógov na školách.
Fico má za sebou prvú návštevu na ministerstve školstva. Treba sa vrátiť k zdravému rozumu, tvrdí (video)
„Samotné inovovanie vzdelávania na vysokých školách a podpora výskumu sú v poriadku, no nie je to nástroj na to, aby do školstva smerovali nové talenty. Nie je to ani merateľné, neviem si predstaviť, ako by po zavedení zmerali, aký to malo vplyv na prilákanie talentov,“ myslí si predseda SKU.
Nové celonárodné priebežné testovanie
Na prilákanie najlepších stredoškolákov na vysokoškolské pedagogické štúdium je podľa neho potrebné aplikovať iné nástroje, napríklad to, aby absolventi videli v kariére pedagóga budúcnosť. Crmoman zároveň vníma potenciál na prilákanie absolventov napríklad v štipendiu pre študentstvo učiteľských odborov.
Crmoman poukázal aj na bod programového vyhlásenia, kde nová vláda deklarovala zámer zaviesť nové celonárodné priebežné testovanie a hodnotenie výsledkov.
„Píšu, že je to snaha o zlepšenie vzdelávania žiakov. Akoby tým, že zavedú nové priebežné národné testovanie vplývali na lepšie vzdelávanie žiakov,“ vysvetľuje predseda SKU a zdôrazňuje, že ich skúsenosť je taká, že testovanie vedie k tomu, že žiaci sa učia na testovanie, no nemusí to zlepšiť výsledky.
„Môže to nejako monitorovať stav,“ vraví Crmoman. Dodal, že v programovom vyhlásení nie je vysvetlené, čo to znamená, či dôjde k obnoveniu Testovania 5, alebo či bude testovanie realizované na základe vzdelávacích cyklov. „Nie je to zase úplne jasné,“ konštatuje.