Slovensko je v Únii piate v náraste cien bytov a domov, investori sa obzerajú po realitných fondoch

Najnovšie údaje Eurostatu ukazujú, že ceny nehnuteľností určených na bývanie v treťom štvrťroku 2025 na Slovensku medziročne vzrástli o 13,4 percenta.
Byty, Bratislava
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Na Slovensku a v Česku patrí bývanie medzi dôležité spoločenské témy. Ceny bytov a domov pritom ovplyvňuje mnoho faktorov, ako napríklad vzťah medzi dopytom a ponukou, výška úrokových sadzieb na hypotékach, lokalita či vývoj ekonomiky. Analytička Wood & CompanyEva Sadovská sa v poslednej analýze pozrela na aktuálne údaje Eurostatu za tretí štvrťrok 2025 k tomu, ako sa tieto ceny vyvíjajú u nás v porovnaní s inými krajinami EÚ.

Najnovšie údaje Eurostatu ukazujú, že ceny nehnuteľností určených na bývanie v treťom štvrťroku 2025 na Slovensku medziročne vzrástli o 13,4 percenta. „Tento nárast potvrdzuje pokračujúci trend výrazného rastu cien nehnuteľností pozorovaný od začiatku roka 2025, keď v prvom a druhom štvrťroku bol zaznamenaný medziročný nárast o 12,2 percenta, respektíve 11,3 percenta,“ konštatuje analytička. Ceny novostavieb medziročne vzrástli o 11,8 percenta, existujúce byty a domy zdražel o 13,7 percenta.

Dopyt prevláda nad ponukou

Rast cien na Slovensku bol rýchlejší v porovnaní s priemerným rastom v eurozóne (5,1 percenta) a v EÚ (5,5 percenta). Spomedzi členských štátov EÚ zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast Maďarsko (21,1 percenta), Portugalsko (17,7 percenta) a Bulharsko (15,4 percenta). Slovensko s nárastom cien o 13,4 percenta dosiahlo piaty najvýraznejší medziročný nárast spomedzi krajín EÚ. Pokles cien nehnuteľností určených na bývanie vykázali iba vo Fínsku o – 3,1 percenta. Na Cypre, vo Švédsku a vo Francúzsku bol evidovaný len veľmi mierny nárast.

„Zaujímavý je aj pohľad na vývoj realizačných cien bytov a domov v hlavných mestách SR a ČR, prípadne v ich bezprostrednom okolí. V treťom kvartáli 2025 bol v Bratislavskom kraji vykázaný nárast cien novostavieb o 12,7 percenta, v prípade existujúcich nehnuteľností išlo o nárast 14,1 percenta,“ uvádza Sadovská s tým, že v Prahe bol vykázaný ešte výraznejší nárast cien nehnuteľností, nakoľko nové byty a domy medziročne zdraželi o 16,6 percenta, existujúce o 13,4 percenta.

„Každá z analyzovaných metropol tak dosiahla nárast cien vyšší v porovnaní s priemerným tempom rastu v samotných ekonomikách. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR a Českého štatistického úradu,“ dodáva analytička.

Dôvody zvyšovania cien nehnuteľností určených na bývanie v Bratislave či v Prahe sú podľa nej veľmi podobné. Naďalej totiž výrazne prevláda dopyt nad ponukou – faktom je, že v posledných rokoch je počet potrebných bytov vyšší ako počet dokončených bytov. „Pokles úrokových sadzieb ešte v druhej polovici roka 2024 podporil rast záujmu o hypotekárne úvery a ten pokračoval aj počas uplynulého roka 2025,“ doplnila.

Investičné byty a realitné fondy

Zvýšený dopyt po nehnuteľnostiach bol podľa nej posilnený nominálnym, ale aj reálnym rastom miezd a pretrvávajúcou nízkou mierou nezamestnanosti. „Zásadnú rolu tak na rezidenčnom trhu zohráva kvalitný rezidenčný development, ktorý musí byť postavený na troch kľúčových aspektoch: kvalita projektov, dobrá lokalita a dopravná dostupnosť,“ vysvetlila analytička.

V minulosti zvykli Slováci aj Česi investovať do realít hlavne prostredníctvom kúpy investičného bytu. „Postupný rast cien nehnuteľností, ktorý sa premieta do vyšších vstupných nákladov a nižšej dostupnosti bývania, v posledných rokoch mení správanie investorov, pre ktorých sa čoraz obľúbenejšou alternatívou stáva investovanie do realitných fondov alebo do projektov rezidenčného developmentu,“ konštatuje Sadovská.

Investovanie do projektov rezidenčného developmentu je podľa nej určené pre skúsených, resp. kvalifikovaných investorov. Tí sa prostredníctvom neho môžu podieľať na celom developerskom procese, od nákupu pozemku, získania stavebných povolení a samotnej výstavby až po predaj hotových bytov. „Výnos investície je naviazaný na developerský profit, čo umožňuje dosahovať vyššie zhodnotenie kapitálu, za cenu vyššej miery rizika. Investičný horizont je aspoň sedem rokov a vstupná investícia minimálne 50 tisíc eur alebo jeden milión českých korún,“ uzavrela.

Viac k osobe: Eva Sadovská
Firmy a inštitúcie: EurostatWood & Company