Pred pár rokmi bol domov miestom, kde sa spí, je a trávi víkend. Práca, škola, stretnutia aj oddych sa odohrávali inde. Pandémia však tento model narušila a prinútila nás zostať doma, doslova so všetkým. Zrazu sme v jednom priestore pracovali, učili sa, cvičili, oddychovali aj riešili stres. A práve vtedy sa ukázalo, že byty a domy, ktoré boli navrhované pre život, na takýto režim často neboli pripravené.
To, čo sa začalo ako krízové riešenie, dnes formuje nové štandardy bývania. Architektúra a dizajn reagujú na zmenu životného štýlu nielen vo svete, ale čoraz viditeľnejšie aj na Slovensku.
Domov ako multifunkčný priestor
Jednou z najzásadnejších zmien je vnímanie priestoru. Z miestností s jednou funkciou sa stali flexibilné zóny. Obývačka už nie je len obývačkou, ale často aj pracovňou, školou či miestom na cvičenie. Spálňa sa stala útočiskom ticha a kúpeľňa miestom regenerácie.
Tento trend vidíme aj v nových developerských projektoch na Slovensku, kde sa kladie dôraz na variabilitu dispozícií. Posuvné priečky, pracovné niky, menšie samostatné izby namiesto jednej veľkej otvorenej plochy, to všetko reaguje na potrebu oddeliť jednotlivé časti dňa aj mentálne. Podobné trendy opisujú aj zahraničné dizajnové portály ako QC Design School či Foyr Interiors, ktoré hovoria o návrate k funkčnému komfortu namiesto čisto vizuálneho efektu.
Home office už nie je dočasné riešenie
Ak pandémia niečo definitívne zmenila, je to práca z domu. Home office prestal byť výnimkou a stal sa plnohodnotnou súčasťou bývania. Z improvizovaných stolov v kuchyni sa postupne presúvame k premysleným pracovným kútom s dôrazom na svetlo, akustiku a ergonómiu.
Aj v slovenských domácnostiach je čoraz bežnejšie, že sa pri rekonštrukcii počíta s pracovným miestom ako so samozrejmosťou. Niektorí developeri dnes otvorene komunikujú, že ich byty sú navrhnuté „na život aj prácu“. Tento posun reflektuje globálny trend, podľa ktorého bude práca z domu v nejakej forme pretrvávať aj v nasledujúcich rokoch.
Viac súkromia, menej otvorených plánov
Pred pandémiou dominovali otvorené dispozície. Kuchyňa, jedáleň a obývačka splývali do jedného veľkého priestoru. Lockdown však ukázal aj tienistú stránku tohto riešenia, nedostatok súkromia, hluk a nemožnosť vypnúť.
Výsledkom je opatrný návrat k členeniu priestoru. Nie nutne k uzavretým izbám, ale k možnosti oddeliť sa. Posuvné dvere, paravány, textilné prvky či rozdielne úrovne podláh pomáhajú vytvárať zóny bez straty svetla. Tento trend je viditeľný aj v slovenských interiéroch, kde sa kladie väčší dôraz na osobný komfort než na univerzálnu reprezentatívnosť.
Príroda ako súčasť interiéru
Pandémia zvýraznila aj našu potrebu kontaktu s prírodou. Keď bol pohyb obmedzený, zeleň sa stala symbolom slobody a pokoja. Aj preto sa do popredia dostáva biophilic design, koncept, ktorý pracuje s prirodzeným svetlom, rastlinami, prírodnými materiálmi a organickými tvarmi. Nejde pritom len o estetiku. Výskumy dlhodobo ukazujú, že kontakt s prírodnými prvkami znižuje stres a zlepšuje psychickú pohodu. Tento prístup sa čoraz častejšie objavuje aj v slovenských bytoch, od drevených podláh a kameňa až po veľké okná, balkóny a loggie, ktoré prestali byť len doplnkom.
Komfort a technológie
Domov sa po pandémii stal miestom, kde chceme mať kontrolu a istotu. Inteligentné technológie, ktoré umožňujú regulovať teplotu, svetlo či kvalitu vzduchu, už nie sú výsadou luxusných nehnuteľností. Postupne sa dostávajú aj do bežných bytov.
Rovnako rastie dôraz na kvalitu materiálov, zdravé vnútorné prostredie a energetickú efektívnosť. V slovenskom kontexte sa tieto trendy prepájajú aj s rastúcimi nákladmi na energie a snahou o udržateľnejšie bývanie.
Domov ako zrkadlo nášho životného štýlu
Pandémia nezmenila len architektúru a dizajn, ale aj naše očakávania. Domov už nie je len miesto, kam sa vraciame, ale priestor, ktorý nás má podržať, fyzicky aj psychicky. Má umožniť sústredenie aj oddych, samotu aj spolupatričnosť. To, čo dnes považujeme za kvalitné bývanie, je výsledkom tejto skúsenosti.
