Slovensko trápia problémy s nízkou dostupnosťou bývania. Takmer tretina ľudí u nás žije v preplnených domácnostiach. V počte izieb na jedného obyvateľa dokonca patríme medzi najhorších v Európskej únii. Kúpa bytu je výzvou najmä v Bratislave, preto je podľa odborníkov vhodné myslieť na vlastné bývanie už v mladom veku.
Problémom bývania na Slovensku nie sú len vysoké ceny bytov, ale aj ich nízky počet a pomalá výstavba. Podľa dát Eurostatu žije až 29,9 % Slovákov v preplnených domácnostiach. Pre porovnanie, v celej EÚ to je 16,9 % ľudí. Situácia sa zlepšuje len pomaly, v roku 2015 žilo v preplnených domácnostiach 37,8 % Slovákov.
Pomalá výstavba nových bytov
Rýchlejšiemu zlepšovaniu pritom bráni pomalá výstavba nových bytov. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa tento rok na Slovensku dokončilo 11 015 nových bytov, čo je o 13,1 % menej v porovnaní s dlhodobým priemerom. Začalo sa stavať 11 511 bytov, čo je o 22,1 % menej ako dlhodobý priemer.
„Nové bývanie na Slovensku pribúda príliš pomaly už dlhodobo. Výsledkom je, že na jedného obyvateľa pripadá podľa štatistík Eurostatu iba 1,1 izby. To je spolu s Rumunskom najmenej v celej Európskej únii, ktorej priemer je 1,7 izby na obyvateľa,“ priblížil analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina.
Aby sa situácia zlepšila, je podľa neho potrebné dokončiť výrazne viac bytov, než súčasných 4-tisíc za kvartál. „A to najmä v regiónoch, kde napriek nepriaznivému demografickému vývoju obyvatelia pribúdajú,“ dodal analytik.
Spomalila sa výstavba kancelárií aj bytov, na realitnom trhu vládne neistota
Najviac bytov potrebuje Bratislava
Takýmto regiónom je predovšetkým Bratislava, ktorá ťaží z vnútroštátnej a medzinárodnej migrácie. Aj preto podľa Metropolitného inštitútu Bratislavy bude do roku 2050 potrebných až 123-tisíc nových bytov. Navyše, za 10 rokov sa zdvojnásobil počet jednočlenných domácností, čo rovnako vytvára tlak na bývanie.
„Keďže nová výstavba nestíha dopytu, výsledkom je rast cien, ktorý konštatuje tak Štatistický úrad SR, ako aj Národná banka Slovenska. Druhá menovaná inštitúcia navyše vo svojej najnovšej správe o finančnej stabilite upozorňuje, že hypotéky sa vo väčšej miere stávajú doménou ľudí s vyšším príjmom,“ zdôraznil Malina.
Ľudia s nižším príjmom sa podľa neho musia častejšie spoliehať napríklad na spoludlžníkov. „Na hypotéky sú pritom odkázaní najmä mladí, najvýraznejšie v Bratislavskom kraji, do ktorého sa sťahujú. Okresy z tohto kraja boli jediné, v ktorých počet obyvateľov poskočil o viac ako 5 %,“ dodáva analytik.
Našetriť si na hypotéku je veľkou výzvou
Pre mladšiu generáciu môže byť našetrenie 20 % z ceny bytu, potrebných na získanie hypotéky, veľkou výzvou. Potvrdzujú to aj dáta Portu. Podľa nich až 38,15 % klientov vo veku od 18 do 26 rokov pri zakladaní účtu deklaruje, že ich celkový majetok nedosahuje ani 4-tisíc eur.
Majetkom nad 20-tisíc eur sa podľa portálu môže pochváliť iba necelých 20 % mladých investorov. Do tejto sumy sa pritom nepočítajú iba peniaze, ale aj hnuteľné veci a reality. Navyše, až 43,5 % mladých uvádza pravidelný ročný príjem do 4-tisíc eur.
„Nemôžeme byť preto prekvapení, že na Slovensku mladí ľudia žijú s rodičmi veľmi dlho v jednej domácnosti, alebo im tí musia na bývanie prispievať,“ konštatuje Malina. Ako dodáva, v kategórii 25- až 34-ročných „mama hotel“ využíva 57,5 % Slovákov, pričom priemer EÚ je 29,7 %. Horšie sú na tom iba Chorváti.
Bratislava sľúbila 1600 nových nájomných bytov. Čo hovorí magistrát dnes?
Našetriť si na hypotéku vlastnými silami však môže byť pred tridsiatkou príliš ťažká úloha. Preto je lepšie nespoliehať sa na to, že sa výstavba bytov zrýchli a bývanie sa stane dostupnejšie. Riešením je podľa analytika napríklad pomoc rodičov, s ktorou by mali začať čo najskôr.
„Ak by niekto odkladal 18 rokov potomkovi 60 eur mesačne, čo je základná výška detských prídavkov, a tieto peniaze investoval, pri štandardnom zhodnotení finančných trhov o 8 % by mu ušetril vyše 28-tisíc eur,“ doplnil analytik. Ako dodal, aj pri raste cien dokáže táto suma dieťaťu pomôcť pri vlastnom bývaní.
