Tvrdenie, že čím lepšiu tepelnú izoláciu majú obvodové steny, tým väčšia je úspora energií na vykurovanie, nie je pravdivé.
Potvrdila to štúdia, ktorú Združenie výrobcov murovacích materiálov (ZVMM) dalo vypracovať expertom na hospodárnosť budov a vykurovacie systémy.
Expertná štúdia
Štúdia preukázala, že murovaný rodinný dom s obvodovými stenami postavenými z jednovrstvového muriva je efektívny a energeticky úsporný aj pri niekoľkonásobnom zvýšení cien energií. Zvyšovanie tepelnoizolačných vlastností steny nad určitú hranicu je prakticky zbytočné.
Expertná štúdia ukázala, že stavba rodinného domu s obvodovou stenou, ktorá má hodnotu súčiniteľa prechodu tepla konštrukcie pod 0,16 W/(m².K), je efektívna aj po niekoľkonásobnom zdražení energie.
Zo zateplenia fasády môžeme profitovať roky
„Základné nastavenie normy, ktorá nám určuje minimálne požiadavky na obvodové konštrukcie, je z roku 2019, teda spred obdobia výrazného navýšenia cien energií,“ uviedol predseda ZVMM Martin Mihál.
Päťnásobné zvýšenie cien energií je podľa neho nepravdepodobné a pre slovenských obyvateľov by bolo až likvidačné.
„Štúdia preukázala, že aj pri takomto náraste cien energií je aktuálne odporúčanie normy dostačujúce,“ podotkol Mihál.
Neefektívne navyšovanie izolácie
Ako poznamenal, takú hodnotu dosahujú steny hrúbky 500 milimetrov postavené z murovacích materiálov aj bez zateplenia.
„To znamená, že ďalšie navyšovanie izolácie moderných murovaných stien, a tým aj zvyšovanie nákladov, je neefektívne,“ dodal k výsledkom štúdie predseda ZVMM.
Projekt Obnov dom má pre žiadateľov nové podmienky. Čo už nebude treba predkladať?
Štúdia poukazuje nielen na správnosť nastavených noriem, ale aj na kvalitu murovacích materiálov.
„Štúdia počítala so životnosťou domu 30 rokov, pričom vieme, že životnosť murovaných stavieb je viac ako trojnásobná,“ priblížil podpredseda ZVMM Gabriel Szöllösi.
Výsledok štúdie
Technológie pri výrobe murovacích materiálov sa podľa neho neustále vyvíjajú, pričom štúdia ukazuje, že vyhovujú aj pri mimoriadnom zvýšení cien energií.
„A to aj bez zvýšenej izolácie a s minimálnymi tepelnými únikmi cez stavebné konštrukcie,“ tvrdí Szöllösi.
Výsledkom štúdie je päť rôznych scenárov, v rámci nich porovnávala rôzne hrúbky zateplenia pri rôznych cenách energií za 30 rokov.
Výpočet globálnych nákladov zahŕňa čistú súčasnú hodnotu nákladov vynaložených v určenom výpočtovom období, ktoré obsahuje investičné náklady v prvom roku, náklady na energiu, údržbu a výmenu prvkov, ak ich životnosť končí počas tohto obdobia.
Posudzoval sa typický rodinný dom
Zahŕňa aj diskontnú sadzbu 4 %, rast cien energií o 2 % ročne a náklady na emisie CO2 od roku 2027, kedy by malo do platnosti vstúpiť pripravované nariadenie o platbe za produkciu oxidu uhličitého.
V hlavnom meste pribudne rezidenčný projekt so samozavlažovacou zelenou fasádou a strechou
Štúdiu vypracovali výkonná riaditeľka spoločnosti ENBEE, expertka na efektívnosť budov na celoeurópskej úrovni Jana Bendžalová a Laurent Socal, ktorý sa zaoberá vykurovacími systémami a metodikami výpočtu energie budov pre Európsku komisiu.
Posudzovali rodinný dom typický pre slovenské prostredie, ktorým je v posledných rokoch bungalov. V tomto prípade 5-izbový v tvare L. Zložitejší tvar budovy podľa ZVMM zvolili zámerne, keďže čím zložitejší tvar, tým je väčšia ochladzovaná plocha a nižšia efektivita budovy.
Ako obvodový plášť bola fiktívna murovaná obvodová stena hrúbky 300 milimeterov s priemernou cenou a tepelným odporom spriemerovaným od viacerých výrobcov murovacích materiálov. Rozdielne parametre jednotlivých variantov boli dosiahnuté prídavnou tepelnou izoláciou.
