Európska únia podľa Klubu 500 čelí najhlbšej kríze konkurencieschopnosti za posledné desaťročia, no odpoveď Európskej komisie ide opačným smerom, než by si situácia vyžadovala.
Namiesto riešenia vysokých cien energií, rastúcej regulačnej záťaže a nákladového znevýhodnenia priemyslu prichádzajú ďalšie administratívne zásahy, ktoré podľa zástupcov veľkých zamestnávateľov problém ešte prehlbujú. Klub 500 kritizuje najmä návrhy ako Industrial Accelerator Act a iniciatívu Clean Corporate Vehicles zameranú na dekarbonizáciu firemných vozových parkov.
„Európska únia sa dnes správa, akoby problémom nebola strata konkurencieschopnosti, ale nedostatok regulácií. Výsledkom je, že namiesto návratu výroby do Európy urýchľujeme jej odchod,“ upozorňuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor, podľa ktorého sa rozdiel medzi Európou a jej globálnymi konkurentmi čoraz zreteľnejšie prejavuje v tvrdých dátach aj v realite výrobných závodov.
Priemerné skóre 69,1 bodu
Rebríček konkurencieschopnosti IMD pre rok 2025 ukazuje, že Európska únia dosahuje priemerné skóre 69,1 bodu, zatiaľ čo USA 84,3 bodu a Čína 82,1 bodu.
Únia tak zaostáva nielen za dvoma najväčšími ekonomikami sveta, ale aj za viacerými vyspelými krajinami v oblasti inovácií a technologického rozvoja. „Kým USA a Čína riešia, ako vyrábať viac, lacnejšie a rýchlejšie, Európa rieši, ako viac regulovať. Tento rozdiel sa dnes už veľmi jasne premieta do čísel aj do reality fabrík,“ dodáva Gregor.
Brusel cúva pri spaľovacích motoroch. Európska únia chystá úľavy a miliardy na záchranu automobiliek
Návrh Industrial Accelerator Act síce podľa Klubu 500 správne pomenúva riziko deindustrializácie a priznáva, že bez silného priemyslu nemožno dosiahnuť klimatické ani sociálne ciele, no samotné riešenia sa vyhýbajú podstate problému.
Motor Slovenska sa zadrháva. Nové clá a dane brzdia „európsky Detroit“
Komisia uznáva, že vysoké ceny energií sú kľúčovým faktorom, nenavrhuje však reformu trhu s elektrinou, nerieši výrazné cenové rozdiely medzi členskými štátmi ani otázku burzovej cenotvorby či dostatočných kompenzácií nepriamych nákladov emisného systému. „Bez lacnej a predvídateľnej energie nebude mať európsky priemysel šancu obstáť. Žiadne ‚Made in EU‘ nálepky ani povinné kvóty nenahradia fyzickú realitu cien energií,“ zdôrazňuje Gregor.
Povinné kritériá
Klub 500 zároveň varuje pred povinnými kritériami „Made in EU“, ktoré môžu podľa neho deformovať trh, zvyšovať ceny verejných projektov a prenášať náklady transformácie na daňovníkov a spotrebiteľov. Rizikom je aj zvýhodňovanie veľkých členských štátov na úkor menších a otvorených ekonomík. Obavy zaznievajú aj zo strany automobilového sektora.
Slovenský zahraničný obchod prekvapil najvyšším prebytkom za 16 mesiacov, analytici však hovoria o krehkej stabilite
Združenie ACEA upozorňuje, že povinné kvóty na domácu výrobu môžu skomplikovať prístup európskych firiem na globálne trhy a vyvolať odvetné opatrenia. Automobilka BMW poukazuje na to, že prechod na elektromobilitu bez globálnych hodnotových reťazcov a medzinárodnej spolupráce je ťažko realizovateľný.
Napätie v automobilovom sektore
Osobitnú kritiku vyvoláva návrh na dekarbonizáciu firemných vozových parkov. Ten počíta s tým, že do roku 2030 budú nové podnikové autá registrované veľkými firmami tvoriť minimálne 69 percent vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, z toho najmenej 45 percent bezemisných.
EÚ prišla so záchrannou brzdou, v tvrdom súboji s Čínou zdvojnásobuje clá na oceľ
Pri dodávkach má podiel dosiahnuť 40 percent, pričom 36 percent má byť bezemisných. Podľa Klubu 500 ide o priamy zásah do podnikateľských rozhodnutí. „Firmám sa administratívne prikazuje kupovať technológie, ktoré sú drahšie, často nevhodné pre reálnu prevádzku a ktoré ich dostávajú do nevýhodnej pozície voči globálnej konkurencii,“ uvádza Gregor.
Napätie v sektore dokumentujú aj údaje nemeckého zväzu automobilového priemyslu VDA. Ten informoval, že v minulom roku zaniklo v nemeckom automobilovom sektore približne 47-tisíc pracovných miest. Štvrtina firiem z prieskumu VDA ruší pracovné miesta výlučne v Nemecku, pričom nové kapacity vytvára v zahraničí. Podľa zväzu sa zhoršujúce podmienky v Európe prenášajú aj na subdodávateľov.
Ignorovanie reality
Zásadným problémom európskej stratégie je podľa Klubu 500 ignorovanie reality dodávateľských reťazcov. V oblasti batérií je Čína dominantným hráčom, keď v roku 2024 zabezpečovala približne 80 percent globálnej výroby batériových článkov a kontrolovala výrobu kľúčových komponentov.
Nemecká priemyselná produkcia v novembri rástla podobne ako nové objednávky, vývoz však výrazne padol
Podľa analýz IEA je Čína dominantným rafinérom 19 z 20 skúmaných kritických nerastov s priemerným podielom okolo 70 percent. Nákladové rozdiely sú pritom výrazné. Výroba fotovoltických panelov je v EÚ približne o 41 percent drahšia než v Číne, pri elektrolyzéroch ide o rozdiel okolo 61 percent a pri batériách približne o 47 percent.
„Nemôžeme hovoriť o strategickej autonómii, ak si administratívne zvyšujeme dopyt po technológiách, ktoré takmer výlučne vyrába niekto iný,“ upozorňuje Gregor.
Kritika klimatickej politiky
Komisia podľa Klubu 500 zároveň nepracuje s otázkou reálnej dostupnosti elektriny, kapacít distribučných sústav ani s dramatickými rozdielmi cien elektriny v rámci Únie. Bez riešenia energetiky sa elektrifikácia dopravy podľa neho mení na administratívny cieľ odtrhnutý od technickej a ekonomickej reality.
Európska únia podľa Klubu 500 stráca konkurencieschopnosť, Čína diktuje podmienky v kľúčových sektoroch
Kritika smeruje aj k širšiemu kontextu klimatickej politiky. Európska únia sa dnes podieľa približne šiestimi percentami na globálnych emisiách skleníkových plynov a od roku 2005 do roku 2024 znížila svoje emisie CO₂ približne o 33 percent. V rovnakom období však emisie Číny vzrástli o viac než 110 percent a Indie o 159 percent.
„Emisie sa presúvajú mimo Európy, formálne zmiznú zo štatistík, no ich náklady majú niesť európske firmy. To nie je klimatická politika, ale účtovnícky trik,“ dodáva Gregor.
Chrbtová kosť ekonomiky
Návrhy Komisie sa pritom výrazne dotýkajú veľkých podnikov, ktoré zabezpečujú takmer 37 percent pracovných miest v EÚ a vytvárajú 49 percent pridanej hodnoty. „Veľké podniky sú chrbtovou kosťou európskej ekonomiky. Ak ich budeme vnímať len ako nástroj na plnenie politických cieľov, podkopávame vlastný hospodársky základ,“ upozorňuje Gregor.
Podľa Klubu 500 sa Európska únia, ktorá vznikla ako spoločenstvo pre uhlie a oceľ, dostáva do situácie, keď práve energeticky náročné odvetvia nesú najväčšie bremeno politiky, ktorá ich vytláča z trhu. „Bez návratu ku konkurencieschopnosti nebude mať európska hospodárska politika šancu uspieť. Namiesto riešení prinesie len vyššie náklady, sociálne napätie a ďalší úpadok priemyslu,“ uzatvára Gregor.
