Realizácia projektov dekarbonizačnej výzvy z Plánu obnovy pre priemyselné podniky do roku 2026 je úzko spätá s rokovaniami v Bruseli. Uviedol podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba a zároveň opísal výzvy, ktorým čelí Slovensko v súvislosti s dekarbonizáciou.
„V podstate sa ešte kopíruje tá pôvodná výzva, ktorá bola predošlou vládou nastavená voči U.S. Steel Košice. Nie našou vinou tie rokovania viazli, nakoľko do toho vstúpila transakcia predaja U.S. Steel Košice Nippon Steel. Realita je taká, že išlo o udalosť, ktorú sme nevedeli ovplyvniť,“ zdôraznil Taraba.
Plánovaná úspora je nereálna
Dodal, že rokovania v Bruseli boli veľmi dobré a uznali nám, že sme v tom nevinne. Preto nám umožnili otvoriť výzvu. Taraba tiež uviedol, že nové projekty podané priemyselnými podnikmi by mali byť známe do mesiaca. Podľa informácií od priemyselníkov tieto projekty naznačujú, že by sa mali stíhať splniť do roku 2026.
Avšak, Taraba priznal, že nie je reálne dosiahnuť plánovanú úsporu 1,2 milióna ton uhlíkových emisií (CO2), ako bolo predpokladané v prípade U.S. Steel Košice.
Tarabovo ministerstvo potvrdilo splnenie emisných limitov pre novú lakovňu v nitrianskej automobilke Jaguar Land Rover (foto)
„Slovensko dnes patrí medzi najviac priemyselne rozvinuté štáty Európy v porovnaní na počet obyvateľov. Pre nás je dôležité, aby ten priemysel prežil. Ten však máme relatívne čistý, moderný a je už dávno plynofikovaný oproti iným krajinám Európy. Preto veľký priestor na razantné a rapídne znižovanie CO2 v takomto objeme nie je,“ zdôraznil Taraba. Ako možné riešenie zníženia emisií navrhuje Taraba zachytávanie CO2 pre celý priemysel.
Ušetrené milióny ton CO2
„Ak by to bolo Slovensku umožnené, tak by to naozaj rapídnym spôsobom pomohlo celému slovenskému priemyslu a konkurencieschopnosť by nebola ohrozená. Bavíme sa vtedy o niekoľkých miliónoch ton CO2, ktoré by sme vedeli ušetriť,“ uviedol Taraba. Dodal, že geológia Slovenska ponúka vhodné podmienky pre takéto projekty, pričom by boli relatívne lacné na realizáciu.
Taraba s podpredsedníčkou vlády a ministerskou hospodárstva SR Denisou Sakovou pracujú aj na tejto variante a patrí medzi ich priority.
Baterkáreň v Šuranoch je definitívne potvrdená, ide o druhú najväčšiu zahraničnú investíciu v histórii Slovenska (video)
„Keby sa nám toto podarilo, ak by sme pre to našli súhlasné stanovisko aj na strane Európskej komisie (EK), tak by sme urobili výrazne silnejšiu dekarbonizáciu. Tá by slovenský priemysel urobila veľmi konkurencieschopným, vzhľadom na to, že veľa firiem by získalo zelené certifikáty. Avšak ešte uvidíme, čo nám táto aktuálna dekarbonizačná schéma dá a vygeneruje.“
Vicepremiér doplnil, že o mesiac budú mať pracovné rokovania už na úrovni EK a dozvedia sa viac, koľko sa ešte dá vygenerovať z dekarbonizácie. „Ak sa však budeme posúvať pomaly, tak sa skúsime baviť aj o verzii zachytávania CO2,“ povedal Taraba.
Záujem Slovenska je prvoradý
Šéf envirorezortu dodal, že teraz sa nachádzajú vo fáze štúdia uskutočniteľnosti. Verí však, že budú vedieť presvedčiť EK, že ten projekt zachytávania CO2 je naozaj realizovateľný a že neskončí niekde iba napísaný na papieri.
„Nejaká takáto technológia sa už používa v Baltiku aj keď nie je zatiaľ ešte komerčne nasadená. Avšak najhoršia dekarbonizácia z nášho pohľadu je vypnutie fabrík. Takže my hľadáme riešenia, ktoré naozaj zagarantujú Európe, aby zostala konkurencieschopným priestorom. Nás teraz zaujíma záujem Slovenska. Slovenskí priemyselníci nám potvrdili, že takého riešenie vnímajú ako ekonomicky aj technicky realizovateľné a aj najefektívnejšie,“ dodal Taraba s tým, že pri niektorých dekarbonizačných opatreniach v priemysle sa bavíme len o úspore možno 10-tisíc možno 20-tisíc ton CO2 a za obrovské peniaze a veľké investície.
Európska komisia schválila úplne prevzatie americkej oceliarskej spoločnosti U.S. Steel, firmu preberie japonský Nippon Steel
„Takže my hľadáme riešenia, ktoré naozaj zagarantujú Európe, aby zostala konkurencieschopným priestorom,“ zdôraznil Taraba. Uzavrel s tým, že Slovensko musí nájsť riešenia, ktoré budú ekonomicky najúnosnejšie a zabezpečia bezpečnosť a efektívne využitie finančných prostriedkov.
„Čo z toho vzíde, budeme vedieť v relatívne krátkom čase,“ dodal.