Slovenský zahraničný obchod bol vlani opäť jedným z hlavných pilierov hospodárstva. Export podľa dát Štatistického úradu SR dosiahol 112,4 miliardy eur, import 109,1 miliardy eur a obchodná bilancia skončila v prebytku 3,3 miliardy eur.
Na prvý pohľad ide o priaznivý výsledok, no detailnejší pohľad na štruktúru vývozu odhaľuje, že dominantná pozícia automobilového priemyslu slabne. „Zlaté časy automobilizmu sú už minulosťou,“ upozorňuje analytik 365.bankTomáš Boháček.
Rast automobiliek sa spomaľuje
Autá a komponenty síce zostávajú chrbtovou kosťou exportu, keď priniesli vyše 21 miliárd eur, no ich rast sa citeľne spomaľuje. Kým celkový export rástol o 5,1 %, automobilky pridali len 2,7 %. Naopak, elektrotechnický priemysel posilnil o vyše 8 % a farmaceutický sektor vyskočil až o 15 %. Tento trend podľa Boháčka jasne naznačuje, že ťažisko slovenského vývozu sa presúva od automobilov smerom k technológiám a farmácii.
Slovenský priemysel zaznamenal prehĺbenie poklesu, ku dnu ho ťahajú automobilky aj energetika
Slovensko sa roky hrdilo titulom automobilovej veľmoci, no kombinácia európskych regulácií, nástupu elektromobility, ázijskej konkurencie a technologickej neistoty postupne znižuje váhu tohto odvetvia. Analytik predpokladá, že podiel automobilov na exporte môže v priebehu nasledujúceho desaťročia klesnúť pod 15 %.
Závislosť od Európskej únie
Medzitým rastú nové piliere. Elektrotechnika už dnes zaberá 14 % vývozu a môže do roku 2030 predbehnúť automobilky, farmácia sa za necelú dekádu strojnásobila a patrí k najdynamickejším odvetviam.
Priemyselné objednávky opäť prudko klesli, slovenskú výrobu brzdia neisté clá aj slabý dopyt z Nemecka
Riziko však spočíva v extrémnej závislosti od Európskej únie. Viac než 80 % exportu smeruje do Nemecka, Česka a Francúzska. „Ak nemecká ekonomika oslabí alebo automobilky presunú výrobu, dôsledky pre Slovensko budú okamžité,“ varuje Boháček. Diverzifikácia trhov a podpora sektorov s vyššou pridanou hodnotou sa tak stávajú existenčnou otázkou.
Problém hospodárskej politiky
Podľa Boháčka tu však narážame na problém hospodárskej politiky. Vláda síce konsoliduje rozpočet, no výdavková štruktúra zostáva neproduktívna. „Neinvestujeme dostatočne do vzdelávania, výskumu či podpory podnikateľského prostredia. Presne do tých oblastí, ktoré by mohli naštartovať nové piliere rastu,“ uvádza Boháček. Kým naši susedia ako Poľsko či Rumunsko v posledných dekádach urobili významný pokrok, Slovensko stagnuje.
Posun zákazu spaľovacích motorov problém podľa analytika nevyrieši, rozhodujúci bude softvérový kód
Výsledkom je paradox, keď máme deficity aj rastúci dlh, no bez viditeľného posunu v produktivite. „Údaje za rok 2024 sú viac než len štatistika. Sú zrkadlom budúcnosti,“ uzatvára Boháček. Slovensko tak stojí na rázcestí. Buď sa vydá cestou transformácie a inovácií, alebo zostane uväznené v pasci automobilovej monokultúry a neproduktívnych verejných financií.
