Potravinárske odvetvie bude v roku 2025 podľa Potravinárskej komory Slovenska (PKS) čeliť veľkej skúške. „Uvidíme, či pri zavedení konsolidačných opatrení, budeme schopní ustáť svoju konkurencieschopnosť voči zahraničným dodávateľom na vlastnom trhu,“ vyjadrila obavu PKS.
Potravinári sa teda budú musieť v tomto roku prispôsobiť novej realite pri výraznom raste vstupných nákladov. „A to mzdových, prevádzkových, zvýšených daní vrátane novej dane z bankových transakcií,“ povedali potravinári. Inflácia v roku 2025 by podľa predpokladu Národnej banky Slovenska mala dosiahnuť úroveň 5 % a postupne bude klesať.
Obavy obchodníkov o vplyv nových daní na ceny potravín
V nadväznosti na obavy výrobcov potravín na Slovensku sa agentúra SITA opýtala aj na pohľad obchodníkov na predpoklad vplyvu zavedenia transakčnej dane ako aj dane z príjmu na cenu potravín. Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) združujúca zástupcov najväčších obchodných reťazcov momentálne ešte nevie predpovedať, ako budú kvôli transakčnej dani zdvíhať odbytové ceny dodávatelia.
Predseda SAMO Martin Krajčovič pre agentúru SITA však dodal, že náklady maloobchodných predajcov s potravinami združených v SAMO plynúcich z konsolidačného balíčka a zvyšovania miezd budú v roku 2025 zhruba na úrovni 65 miliónov eur a to bude mať vplyv na konečnú cenu potravín. Podľa prezidenta Zväzu obchodu SR Filipa Kasanu nová transakčná daň, ktorá začne platiť od 1. apríla, zvýši nákladovosť všetkým článkom agropotravinárskej vertikály, vrátane poľnohospodárov, potravinárov aj obchodu.
„Obchodníci nevedia predikovať do akej miery tento zvýšený náklad premietnu producenti potravín, ktorí dodávajú tovar obchodu, do svojich odbytových cien. Sú to práve zmeny odbytových cien dodávateľov obchodu, ktoré primárne determinujú zmeny spotrebiteľských cien na pultoch obchodov,“ povedal Kasana.
Faktory, ktoré ovplyvňujú ceny potravín
V sektore maloobchodu je mimoriadne silné konkurenčné prostredie, ktoré prirodzene tlačí ceny smerom nadol. Každý obchodník sa bude snažiť optimalizovať svoje náklady, aby nestratil konkurenčnú výhodu v rámci cenovej úrovne ponúkaných tovarov.
Na konečnú cenu potravín vplýva veľa faktorov, zjednodušene je to cena od dodávateľa, marža obchodníka a daň z pridanej hodnoty (DPH). „Cena od dodávateľa a marža obchodníka neznamenajú zisk, ale v drvivej väčšine ide o náklady,“ vysvetlil Krajčovič, predseda SAMO. Tieto náklady závisia od ceny energií, cien práce alebo cien jednotlivých komodít na svetových trhoch. Na komodity majú vplyv faktory, ako je počasie, teda sucho, záplavy a požiare. Úrodu však ovplyvnia aj ceny hnojív, kŕmnych zmesí a epidémie, napríklad vtáčia chrípka.
Potravinárske podniky budú v roku 2025 čeliť veľkej skúške, očakávajú strategickú podporu a štátnu pomoc
„Do ceny produktov vstupujú aj ceny obalov, rôzne legislatívne regulácie týkajúce sa výroby a predaja potravín, či nakladania s odpadom. Ďalej sú to investície do výroby a predaja, modernizácia, automatizácia či digitalizácia. Dosah má aj cena pohonných hmôt a s nimi spojená celková logistika, ako aj výšky európskych a národných dotácií. Tých vplyvov je veľmi veľa, niektoré sú zásadnejšie, niektoré menej, v závislosti, o aký typ potraviny ide,“ zhrnul Krajčovič.
Slovenskí producenti čelia nízkej konkurencieschopnosti voči zahraničiu
Podľa prezidenta Zväzu obchodu SR Filipa Kasanu je miera konkurencieschopnosti slovenských producentov voči zahraničným dodávateľom potravín dlhodobo nízka. Jeho slová potvrdil aj Krajčovič.
„Čeliť konkurenčnému tlaku voči zahraničným dodávateľom potravín zavedením konsolidačných opatrení však nebudú len na vlastnom trhu, slovenské potraviny sa aj exportujú,“ vysvetlil predseda SAMO. My ako obchodníci vyvážame slovenské potraviny cez privátne značky, kde patríme medzi najväčších exportérov potravín na Slovensku, čím výrazne pomáhame domácej produkcii.
Niektoré obchodné reťazce premietli zníženú DPH do cien, Fico hovorí o efektívnom nástroji proti inflácii - VIDEO, FOTO
„Niekedy si akoby neuvedomujeme, že Slovensko je súčasťou spoločného európskeho trhu, preto nie je dobré prijímať opatrenia, ktoré nás znevýhodňujú na tomto spoločnom trhu. Potravinári sa v tomto prípade právom obávajú, že môže byť ohrozená ich konkurencieschopnosť. Nemyslíme si však, že iba transakčnou daňou, ale najmä kombináciou celého konsolidačného balíčka spojením s investičným dlhom v potravinárstve. To je dlhodobý problém slabšej konkurencieschopnosti domácich potravín,“ vysvetlil Krajčovič.
Regulácie a ich vplyv na slovenský potravinársky sektor
Cenám potravín by podľa Kasanu pomohlo zníženie nákladovosti všetkých článkov potravinovej vertikály. Vyššia konkurencia na úrovni výrobcov, viac produkcie potravín a modernizácia slovenského potravinárskeho priemyslu. Systematická podpora domácej produkcie zo strany štátu.
Kde ste boli, keď bola inflácia potravín nad 10 percent? My máme 4,5 a nás nenávidíte, vyčíta Fico médiám - VIDEO, FOTO
„V princípe vo všetkých odvetviach národného hospodárstva platí vzorec. Menej politiky, regulácie a byrokracie prináša priaznivý ekonomický vývoj, čo platí aj vo vzťahu k vývoju cien potravín. Určite potrebujeme na Slovensku aj podporné mechanizmy pre maloobchodný predaj na vidieku po vzore okolitých krajín,“ vysvetlil Kasana. Podľa Krajčoviča by z dlhodobého hľadiska pomohlo zníženie regulácií v rámci výroby a predaja potravín.
„Už dnes máme na Slovensku jedno z najviac regulovaných prostredí v rámci EÚ. To, čo by sa malo urobiť je v celku jednoduché, v maximálnej možnej miere odbúrať súčasnú reguláciu v rámci výroby a predaja potravín a neprijímať nové regulačné opatrenia,“ dodal predseda SAMO.