Ak sa opýtate kohokoľvek na Slovensku, bude vám do očí tvrdiť, že v žiadnom prípade neplytvá potravinami a nič nevyhodí. Nuž, je čas pozrieť sa do zrkadla. Neuvidíme v ňom nič pekné. Takmer polovica chleba a pečiva, ktoré nakúpime, skončí v koši.
Pekári tvrdia, že je to tým, že ich výrobky sú príliš lacné a ja nemôžem viac súhlasiť. Treba však povedať aj „B“, a síce, že s kvalitou to tiež nie je žiadna sláva.
Uvediem príklad z mojej osobnej skúsenosti. Hoci je to jedna príhoda, dokonale ilustruje celú situáciu, ktorú na Slovensku máme.
V reťazci som si kúpila večer chlieb v zľave za jeden cent (čítate dobre), inak bežne stojí jedno euro. Celý chlieb s váhou 900 gramov len za jeden cent, lebo ho potrebovali vypredať. Reťazec nemusí nič vyhadzovať, toto bremeno prenesie na zákazníka. Tak som si to 900 gramové bremeno odniesla domov. Ešte v ten deň som si ho vychutnala so šunkou, druhý deň už nebol mäkký, tak som ho opiekla v hriankovači. Ďalší deň už som ani nemala chuť, ale na večeru bol chlieb vo vajci. Ostalo mi ešte viac ako pol chleba, ktorého sa však na štvrtý deň zmocnila pleseň, takže už nebol vhodný ani na strúhanku. Takže putoval do koša.
V inom, menšom reťazci, som si kúpila kváskový chlieb. Iba 500 gramov, za cenu 2,50. Dosť vysoká cena za chlieb, ale keď už som dala toľko peňazí za kus chleba, pristupovala som k tomu adekvátne. Polkilový bochníček prežil celý týždeň, mäkkučký bol aj na tretí deň, chutil skvele aj ako hrianka a zbytok som ešte odložila na strúhanku, ktorú si robím doma v mixéri. V koši neskončil ani kúsoček.
K lacným veciam sa totiž zvykneme správať lacno, nevážime si ich tak, ako by sme si vážili drahšie veci. Cena je však iba jeden faktor. Tým druhým je kvalita. Ak budú pekárske výrobky iba drahšie, ale rovnako nekvalitné, bude to len horšie.
Kvalita pečiva a chleba vo všeobecnosti nie je dobrá, pečivo sa rýchlo kazí a plesnivie. Dôvodom je fakt, že dnes sa v pekárňach používajú všetky možné skratky a zlepšujúce prípravky, aby bolo pečivo stále rovnakej kvality. Takéto rožky dokáže upiecť aj nekvalifikovaný pracovník, pretože postup aj recept je daný a netreba nad ním príliš premýšľať.
Skutočné pekárstvo je pritom poctivé remeslo, ktoré vyžaduje um a vedomosti. Upiecť chlieb a pečivo z kvásku vyžaduje skúsenosti a znalosti z chémie a fyziky. Kvas je živý organizmus plný prospešných baktérií, o ktorý sa pekár stará ako o dieťa. Vplýva naň počasie, atmosférický tlak, aj kvalita múky. Hotový výrobok má iné zloženie a fyzikálne vlastnosti, takže nepodlieha skaze tak rýchlo.
K tomu si ešte pripomeňme, že pestovanie surovín, používanie energií a človekohodín na výrobu pečiva, ktoré aj tak skončí v koši, je bohapusté plytvanie zdrojmi Zeme, ktoré sa nám z roka na rok stenčujú. Nehovoriac o vytváraní zbytočného odpadu.
Poctivé remeslo, s kvalitným výrobkom na konci si však zaslúži adekvátnu plácu. Za toto si však môžu pekári, resp. priemyselní pekári v tandeme s reťazcami sami. Naučili zákazníkov na nízke ceny, aj nízku kvalitu. Ľahko potom vznikne dojem, že rožky dokáže upiecť každý hlupák. A v mnohých prípadoch to tak aj naozaj je.
S nízkou cenou prichádza aj nízka kvalita. A za tú nechce nikto platiť veľa. Kvalitnejšie pečivo, hoci s vyššou cenovkou, by teda určite viedlo k zníženiu odpadu z chleba a pečiva. A prosím, nevyhovárajme sa, že ľudia sú chudobní a nemajú peniaze. Keby to tak bolo, určite by sme tak veľmi neplytvali.