Aj keď bolo Slovensko kedysi slivkovou veľmocou, v súčasnosti si toto ovocie svoje uplatnenie na trhu iba hľadá.
Slivky sa u nás väčšinou ponúkajú v čerstvom stave, ich úroda medziročne pri stabilnej pestovateľskej ploche klesla o 29 percent. Dôvodom boli jarné mrazy, či vyčíňanie piliarky slivkovej. Spracovanie tohto ovocia na Slovensku kríva na obe nohy.
Liehovarníci pre výrobu slovenskej slivovice dovážajú slivkový medziprodukt zo zahraničia, pekári nakupujú slivkový džem v Rakúsku alebo v Čechách. Zhodne tvrdia, že podpora tohto ovocia zo strany štátu je nedostatočná a najmä nesystémová.
Slabá finalizácia
Podľa údajov ministerstva pôdohospodárstva sa stromy slivky na Slovensku rozprestierali v minulom roku na ploche 648 hektárov, kým v predošlom roku to bolo 661 hektárov. Produkcia však v tomto období medziročne najmä vplyvom počasia a hmyzu poklesla o 29 percent na 1261 ton.
„V súčasnosti je pestovanie sliviek najviac využívané na priamy konzum spotrebiteľmi. Spracovateľský sektor nie je u nás na takej úrovni, aby sa dala spracovať produkcia,“ zhodnotil pre portál NášVidiek tlačový odbor ministerstva pôdohospodárstva.
Ambíciou agrorezortu je navýšenie spracovateľských kapacít do roku 2035. Aktuálne sa na džemy, kompóty alebo destilát spracováva niečo cez polovicu domácej produkcie sliviek. V roku 2020 to bolo 659 ton a rok predtým iba 463 ton. Toto ovocie sa však na Slovensko vo veľkom dováža, najmä z Českej republiky a z Maďarska. V minulom roku sa na Slovensko doviezlo 3177 ton sliviek, kým v roku 2019 to bolo celkovo 2698 ton.
Pestovateľom sliviek počasie v tomto roku prialo. Ovocinári odhadujú tohtoročnú úrodu na úrovni zhruba 2300 ton. „Ten, kto ošetril stromy pred škodcami, si úrodu zachránil. Celkovo piliarka slivková ubrala z tohtoročnej produkcie sliviek zhruba 10 až 15 percent,“ skonštatovala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Chýbajúca surovina
Slovenskí liehovarníci aj pekári tvrdia, že ponuka slovenských sliviek je nedostatočná. Požiadavky výrobcov liehovín sú niekoľko násobne vyššie ako celkové produkčné možnosti na Slovensku. „Ak by sme hypoteticky spracovali celú úrodu slovenských pestovateľov, naplnili by sme menej ako štvrtinu našich potrieb,“ vysvetlil pre portál NášVidiek generálny riaditeľ spoločnosti Old Herold Martin Spurný.
Liehovarníci však okrem množstva postrádajú aj konkrétne odrody sliviek. Na výrobu slovenskej slivovice dovážajú medziprodukt zo zahraničia. „Prevoz ovocia na veľké vzdialenosti je vždy organizačne, časovo a logisticky náročný. Preto preferujeme spracovanie ovocia pod našim dohľadom v blízkosti pestovateľa,“ dodáva Spurný.
Pekárom zasa pri produkcii croissantov alebo buchiet chýba slovenský slivkový džem. Musia ho preto dovážať zo susedných Čiech alebo Rakúska. „O slovenskom slivkovom džeme, ktorý by sa dal použiť v pekárskej výrobe ani neviem,“ povedal pre portál NášVidiek generálny riaditeľ Liptovských pekární Včela – Lippek Slavomír Moravčík.
Slabá podpora
Potravinári sa zhodujú, že za úpadkom slovenskej produkcie je slabá a najmä nesystémová podpora zo strany štátu. Poukazujú nato, že sebestačnosť je pre politikov len frázou bez realizácie v praxi. Nabádajú agrorezort, aby riešil podporné schémy komplexne a zohľadňoval požiadavky výroby, distribúcie a obchodu.
„Dostatočné množstvo domácej suroviny za reálnu cenu je utópiou do času, kým nebude poľnohospodárstvo riadené odborne a manažérsky s jasnou víziou. Nateraz je len nástrojom politického boja vládnej garnitúry a potreby prvovýroby a spracovateľov sú na okraji záujmu,“ poznamenal liehovarník Spurný.
Agrorezort vyratúva podporné schémy, s ktorými mohli pestovatelia sliviek v minulom roku počítať. Na ekologickú a integrovanú produkciu štát vyčlenil 55 eur na hektár. Prechodný režim základnej platby predstavoval 120 eur/ha, ekologická platba 64 eur/ha, platba pre mladých pestovateľov 112 eur/ha a viazané priame platby 340 eur/ha.
„Členovia organizácií výrobcov majú tiež možnosť podieľať sa na koncentrácii ponuky a zhodnotení produkcie, ako aj využívať spoločné skladovacie priestory a triediace linky,“ uzatvára agrorezort.