BRATISLAVA 29. novembra (WEBNOVINY) – Voľby do súdnej rady sa zmenia tak, ako to navrhuje ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS).
Parlament dnes prelomil veto prezidenta Ivana Gašparoviča a opäť schválil novelu zákona o sudcoch a prísediacich bez toho, aby prihliadol na výhrady hlavy štátu.
Schválenie novely znamená, že sudcovia si budú členov súdnej rady voliť na základe regionálneho princípu. Sudcovia v každom kraji tak budú do súdnej rady voliť po jednom členovi. Doteraz ich volili spoločne, viacerí členovia rady teda mohli pochádzať z toho istého kraja, po novom bude každý kraj jednomandátovým volebným obvodom.
Pravidelné hodnotenia
Novelou sa zároveň obnovia pravidelné päťročné hodnotenia sudcov, ktoré sú v súčasnosti zrušené. Sudcu, ktorého hodnotenie ukáže nedostatky, opätovne ho zhodnotia po roku. Keď sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom, môže prísť o talár.
Nové znenie zákona zavádza aj ročný štatistický výkaz sudcu ako podklad pre hodnotenie, v ktorom by sa sledovala výkonnosť sudcu v ním vybavovanej agende.
Výkaz sa má každoročne zverejňovať. Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu mal byť zavedený náhodný výber disciplinárneho senátu pre každé disciplinárne konanie.
Tým by sa podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) výrazne obmedzilo riziko zneužitia disciplinárneho konania. To považuje za základný predpoklad pre naplnenie požiadavky, aby disciplinárne konanie bolo v opodstatnených prípadoch efektívnym nástrojom očisty súdneho stavu. Aby bola možná aj občianska kontrola disciplinárnych senátov, mal by byť ich zoznam zverejnený na internete, rovnako aj databázy predsedov a členov disciplinárnych senátov zvolených súdnou radou.
Prezident zmeny odmietol
Prezident proti zmenám v rade namietal, myslí si, že je lepšie, ak má každý sudca možnosť voliť ôsmich členov súdnej rady ako je to teraz. Hlava štátu nesúhlasí ani s ustanovením, že sudcovia Najvyššieho súdu SR a Špecializovaného trestného súdu sa pre voľby členov súdnej rady zaraďujú do volebného obvodu Krajského súdu v Bratislave.
Podľa spomínaného nového ustanovenia sa vytvorením spoločného volebného obvodu Krajského súdu v Bratislave zo sudcov Najvyššieho súdu SR, Špecializovaného trestného súdu a Krajského súdu v Bratislave podľa Gašparoviča utvára nevyváženosť medzi jednotlivými volebnými obvodmi.
„Okrem toho podľa môjho názoru sa znevažuje ústavné postavenie Najvyššieho súdu SR, ktorý je ústavným orgánom,“ dodal v zdôvodnení, keď novelu vrátil do parlamentu. Nepozdával sa mu ani návrh, aby sa z pôsobnosti rady vypustila kompetencia schvaľovať si štatút a rokovací poriadok súdnej rady aj organizačný poriadok Kancelárie Súdnej rady SR. Ani na túto výhradu však parlament nereflektoval.
Nové znenia zákona bude účinné od 1. januára 2012 bez ohľadu na to, či novelu Gašparovič podpíše. Súdnej rade predsedá z titulu funkcie predseda Najvyššieho súdu SR, ktorým je v súčasnosti Štefan Harabin. Po troch členoch do rady nominuje prezident, parlament a vláda, ôsmich si volia sami sudcovia.