Strana Sloboda a Solidarita (SaS) apeluje na prezidenta Petra Pellegriniho, aby okamžite odvolal šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS)Pavla Gašpara.
Podľa exministerky spravodlivosti a poslankyne za SaS Márie Kolíkovej riaditeľ tajnej služby nerobí nič preto, aby tajná služba bola tajná. „Však my o ňom vieme všetko. Vieme, že sa premáva v žltom luxusnom aute. My sa každý deň dozvedáme, čo robí riaditeľ SIS,“ kritizovala Kolíková na piatkovej tlačovej konferencii strany s tým, že na riaditeľovi SIS je vážne bremeno a verejnosť by o ňom nemala vedieť nič.
Saskárom vadí Gašparovo tetovanie
Kolíková tvrdí, že Pavol Gašpar sa priamo zapája do politických zápasov a pod jeho vedením SIS nie je politicky nezávislá, ale plní pokyny vládnej koalície. „Pýtam sa Petra Pellegriniho, čo robí, pretože teraz by mal urobiť všetky kroky k tomu, aby riaditeľ SIS vo svojej funkcii skončil,“ vyzvala Kolíková prezidenta.
Pavol Gašpar nepríde o funkciu pre nepriznané luxusné auto a nedostane ani pokutu, výbor sa vecou odmietol zaoberať
Kolíková tiež tvrdí, že Gašpar nie je dôveryhodný ani pre zahraničných partnerov v rámci NATO a EÚ. Jej kolega Alojz Hlina si naopak šéfa SIS doberal pre jeho tetovanie.
„Keď si dávate tetovanie, viete, že to nie je, že po týždni to zíde dole…Ja by som očakával, že ak teda to bolo mladícke pochybenie, tak prišiel človek k rozumu, tak si to nechal zbrúsiť. A keď si to pán Pavol Gašpar zbrúsiť nedal, tak možno k tomu rozumu ani nedošiel,“ podpichoval Hlina.
Podľa Hlinu je to vážna vec. „Šéf slovenskej, ani akejkoľvek tajnej služby, ani v Burkine Faso, nemôže mať vytetovaného mafiána na ruke,“ vyhlásil.
Za vlády SaS skončil v putách šéf SIS
Keď SaS bola vo vláde, komando NAKA násilím vtrhlo nadránom do bytu vtedajšieho šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Dôvodom zásahu mali byť údajné podozrenia z korupcie. Verejnosť videla v priamom prenose ako Pčolinský skončil v putách, strávil pol roka vo väzbe, až napokon prišiel verdikt Špecializovaného trestného súdu, ktorý Pčolinského oslobodil spod obžaloby.
Poslankyňu Kolíkovú sme sa preto pýtali, že ak hovoria o tom, aký signál vysiela do zahraničia Gašpar a jeho tetovanie, tak aký signál mohlo vysielať teatrálne zatknutie šéfa SIS a vojna v polícii za ich éry. „Vojna v polícii je príbeh, ktorý si vymyslela táto koalícia,“ reagovala na otázku Kolíková.
Podľa jej slov je vojna v polícii o tom, že sú šikanovaní tí vyšetrovatelia, ktorí boli dôslední vo vyšetrovaní korupcie. „Máme tu posledné rozhodnutie generálneho prokurátora, ktoré smeruje k tomu, aby zastavil túto šikanu, ktorá sa teraz deje z radov polície a policajnej inšpekcie voči týmto policajtom,“ zdôraznila politička.
Ako Kolíková doplnila, žiadna vojna v polícii tu v priamom zmysle slova nebola. „Policajti si proste robili svoju prácu, došlo k zmene vlády, ktorá politicky začala zasahovať do diania na polícii, zrušila osobitnú jednotku na postih korupcie a následne začala šikanovať policajtov, ktorí dôsledne vyšetrovali korupciu,“ uviedla.
Vyvodzovanie zodpovednosti
To čo sa podľa slov exministerky dialo za ich vlády bolo, že vyvodzovali tú zodpovednosť. „Stalo sa, že títo riaditelia boli postavení mimo službu. To znamená, že my sme vyslali jednoznačne signál, že sú tam ľudia vo vedení v koho môžete mať dôveru, lebo keď sa takéto niečo ukáže – aj keď len podozrenie, obvinenie a ešte nebola preukázaná žiadna vina – tak ten človek nemôže viesť SIS,“ vysvetľovala Kolíková.
Exministerka tvrdí, že dnes nefungujú tie kontrolné mechanizmy, ktoré by mali fungovať, lebo vládna koalícia ich blokuje. To sa podľa jej slov za bývalej vlády nedialo. „Jednak sa dal priestor na vyšetrenie všetkých pochybností, a plus bola hneď vyvodzovaná nejaká politická zodpovednosť už len pri pochybnostiach,“ poznamenala.
Na otázku, či teda bolo za ich éry správne dať šéfa SIS ihneď do kolúznej väzby už len pri nejakom podozrení, Kolíková reagovala slovami: „Keď vtedy boli pochybnosti, bola vyvodená zodpovednosť. Zahraniční partneri mohli vidieť, že keď k tej osobe boli pochybnosti, nebol vo vedení. Keď sa pýtate na to, či trestný proces ohľadom pána Pčolinského bol v poriadku, to je úplne iná otázka“.
