Živnostníci budú mať od budúceho roka výrazne vyššie odvody, mesačne si priplatia o desiatky eur

Zdanlivo logickým riešením sa môže javiť prechod zo živnosti na s. r. o., no odborníčka upozorňuje, že to nie je univerzálny recept.
Peniaze, účet, faktúra
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

Od januára 2026 čaká slovenských živnostníkov tvrdý náraz. Tretí konsolidačný balíček vlády im výrazne zvýši odvody a podľa ekonomickej riaditeľky spoločnosti Incorportas Kristíny Makovini môže byť pre mnohých existenčne ohrozujúci. Živnostníci mesačne na odvodoch v budúcom roku zaplatia 425 eur, teda o 82 eur navyše oproti súčasnosti.

Vymeriavací základ a rast odvodov

Zasiahnutých bude približne 167-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb, teda zhruba 79 percent všetkých živnostníkov,“ upozorňuje Makovini.

Kabinet opatrenie obhajuje potrebou ozdraviť verejné financie, no podnikateľská sféra hovorí o zásahu, ktorý môže oslabiť najzraniteľnejších hráčov ekonomiky, teda drobných remeselníkov, freelancerov či začínajúcich podnikateľov. Mnohí z nich už dnes pracujú s minimálnymi rezervami a rast odvodov im môže spôsobiť vážne problémy s cash flowom. V prostredí rastúcich nákladov a stagnujúcich tržieb preto rastie záujem o zmenu právnej formy podnikania.

Vidíme, že čoraz viac živnostníkov uvažuje o prechode na spoločnosť s ručením obmedzeným. No takéto rozhodnutie by nemalo byť unáhlené,“ dodáva Makovini.

Zmeny, ktoré balíček prináša, idú naprieč viacerými oblasťami. Skracujú sa odvodové prázdniny pre nových podnikateľov, zvýši sa minimálny vymeriavací základ a s ním aj samotné odvody. Sociálne porastú z dnešných 236na303 eur mesačne, zdravotné z 107na122 eur. Navyše, živnostníkov zasiahne aj vyššia sadzba zdravotného poistenia. Po novom sa bude platiť viac aj z vyšších príjmov. Sadzby dane z príjmu majú byť odstupňované od 19až po35 percent.

Zo živnosti na s.r.o.

Súčasťou balíka je aj minimálna daň pre firmy, ktorá sa dotkne aj stratových spoločností, v závislosti od výšky príjmov od 340 do 3 840 eur ročne. „Pre startupy a technologické firmy, ktoré v prvých rokoch investujú viac, než zarábajú, môže byť takáto politika brzdou,“ hovorí Makovini.

Zdanlivo logickým riešením sa môže javiť prechod zo živnosti na s. r. o., no odborníčka upozorňuje, že to nie je univerzálny recept. Tento model síce prináša lepšiu právnu ochranu a možnosť oddeliť osobný majetok od podnikania, no vyžaduje podvojné účtovníctvo, viac administratívy a prísnejšie pravidlá pre nakladanie s firemnými peniazmi.

„Podnikateľ, ktorý sa rozhodne len na základe úspory odvodov, môže neskôr zistiť, že nové náklady na účtovníctvo a administratívu výhodu úplne zmažú. Mnohí až po roku pochopia, že očakávaná úspora sa nekoná,“ varuje Makovini.

Podľa biznis koučky Ivety Kirschner z Be New Culture by sa podnikatelia mali na otázku formy podnikania pozerať širšie. Nielen cez čísla, ale aj cez víziu.

Živnostník vymieňa čas za peniaze, často pracuje sám, bez systému a dlhodobej stratégie. S. r. o. je už o budovaní procesov, partnerstiev a značky. Ak chce niekto rásť, je to prirodzený krok,“ hovorí Kirschner. Podľa nej prechod na firmu predstavuje posun od práce „na seba“ k riadeniu organizácie, ktorá môže fungovať nezávisle od zakladateľa.

Zrazu už nejde len o výkon, ale o manažment, teda o schopnosť delegovať, plánovať, škálovať. To je rozdiel medzi remeslom a firmou,“ konštatuje Kirschner. Zároveň varuje pred krátkodobým myslením, ktoré je medzi slovenskými podnikateľmi bežné. „Mnohí vidia len okamžitú úsporu, no prehliadajú právnu istotu, reputáciu či dlhodobé možnosti. Podnikanie je maratón, nie šprint,“ uzavrela Kirschner.