Usporiadanie olympijských hier sa už desaťročia prezentuje ako impulz pre hospodársky rast, regionálny rozvoj a globálnu viditeľnosť krajiny. Ekonomické dáta však podľa odborníka ukazujú oveľa menej optimistický obraz.
Olympiády patria medzi najrizikovejšie megaprojekty vôbec. A vysokými nákladmi, systematickým prekračovaním rozpočtov a s dlhodobými prínosmi, ktoré sú v lepšom prípade neisté, v horšom vyslovene záporné. Zvlášť zimné olympijské hry z tohto pohľadu vychádzajú ešte problematickejšie než letné.
Hlavným dôvodom je charakter infraštruktúry, ktorú si zimné hry vyžadujú. Ide o vysoko špecializované športoviská, ako sú skokanské mostíky, bobové a sánkarské dráhy či rozsiahle systémy umelého zasnežovania, ktoré majú po skončení hier len veľmi obmedzené využitie.
Rozpočty sa prekračujú systematicky
Ako upozorňuje analytik investičnej platformy PortuMarek Malina, ide o investície v miliardách dolárov, ktorých následná prevádzka a údržba dlhodobo zaťažujú verejné rozpočty. K tomu sa pridáva geografická podmienenosť zimných hier, ktoré sa často konajú v horských regiónoch nepripravených na masový nápor návštevníkov. Výsledkom sú nákladné dopravné projekty, prezentované ako dlhodobý prínos, no realizované primárne kvôli krátkodobej potrebe olympiády.
Olympiáda rozhýbe hory aj peňaženky, Európania objavujú zimné športy a výnimkou nie sú ani Slováci
Jedným z najkonzistentnejších javov v histórii olympijských hier je prekračovanie rozpočtov. Výskumy Oxfordskej univerzity ukazujú, že všetky doterajšie olympijské hry sa skončili nad pôvodným rozpočtom. Pri zimných hrách sa po zohľadnení inflácie náklady v priemere zvýšili o 132 percent. Tento trend nie je výsledkom náhodných zlyhaní, ale skôr systematického podhodnocovania výdavkov už vo fáze kandidatúry.
Extrémnym príkladom je Soči 2014, kde sa oficiálny rozpočet približne 12 miliárd dolárov po započítaní infraštruktúry a bezpečnosti vyšplhal na viac než 50 miliárd, čo predstavuje reálne prekročenie nákladov o 289 percent. Podobne problematické boli aj hry v Pekingu 2022, ktoré síce oficiálne vykázali prebytok, no podľa nezávislých analýz boli skutočné náklady násobne vyššie. Relatívne najlepšie dopadol Pjongčang 2018, kde sa rozpočet prekročil len o dve percentá.
Skryté výdavky mimo oficiálnych rozpočtov
Podľa Mareka Malinu však nejde len o samotnú výšku nákladov, ale aj o ich vykazovanie. Oficiálne rozpočty spravidla zahŕňajú len prevádzku a športoviská, zatiaľ čo výdavky na dopravu, urbanizmus či bezpečnosť zostávajú mimo olympijského účtovníctva. Tento problém sa týka aj blížiacich sa hier v Miláne a Cortine 2026, pri ktorých Oxfordská univerzita odhaduje prekročenie nákladov o 78 percent v reálnych cenách.
Olympiáda ako riziková investícia. Prečo sa z hier často stáva ekonomická záťaž?
Zástancovia zimných olympijských hier často poukazujú na krátkodobé efekty, ako je rast zamestnanosti či prílev turistov. Empirický výskum však tieto prínosy spochybňuje. Pozitívne efekty bývajú dočasné a sprevádzané vytláčaním bežnej ekonomickej aktivity.
Vyššie ceny, preplnenosť a bezpečnostné opatrenia vedú k tomu, že časť turistov sa hostiteľským regiónom v čase hier vyhýba. Dlhodobé dopady sú ešte problematickejšie. Mnohé športoviská sa menia na takzvané „biele slony“ a sľubovaný regionálny rozvoj sa nedostaví, zatiaľ čo dlhy a prevádzkové náklady zostávajú. Výnimky, ako Vancouver 2010, potvrdzujú pravidlo, keď úspech bol podmienený existujúcou infraštruktúrou, silnou ekonomikou a jasnou postolympijskou stratégiou.
Prestíž namiesto ekonomickej racionality
Napriek týmto skúsenostiam záujem o usporiadanie zimných hier pretrváva. Motiváciou je najmä politický kapitál, prestíž a medzinárodná viditeľnosť, pričom ekonomická racionalita často ustupuje symbolickým faktorom. Finančné riziká nesie prevažne verejný sektor, zatiaľ čo výnosy plynú najmä súkromným subjektom, najmä prostredníctvom sponzoringu a vysielacích práv. Ako uvádza Marek Malina, olympiáda sama o sebe nepredstavuje automatickú investičnú príležitosť, hoci akcie partnerov sa oplatí v tomto období sledovať.
Medzinárodný olympijský výbor si rastúcu kritiku uvedomuje a presadzuje úspornejší model hier založený na využívaní existujúcej infraštruktúry a dočasných športovísk. Mnohí ekonómovia sa však zhodujú, že bez zásadnej zmeny formátu zostane súčasný model zimných olympijských hier dlhodobo neudržateľný. Z ekonomického hľadiska ide o megaprojekt s negatívnou očakávanou hodnotou, kde sú náklady reálne a vysoké, zatiaľ čo prínosy neisté a často nadhodnocované. V drvivej väčšine prípadov tak olympiáda zostáva najmä drahým symbolom prestíže, ktorého účet platia daňoví poplatníci.
