Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov na Slovensku pretrvávajú a patria k najvyšším v Európskej únii. „Podľa dát Štatistického úradu SR predstavoval v roku 2023 rozdiel v priemernej hrubej mesačnej mzde medzi mužmi a ženami u nás približne 19 %, kým Eurostat uvádza ako priemer EÚ v tom istom roku 12 %. Na Slovensku teda máme tento rozdiel výrazne nad európskym priemerom,“ uviedla Jitka Kouba, marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton. Najvýraznejšie rozdiely sú v sektoroch financií a poisťovníctva (až okolo 30 %), IT a energetike.
Príčiny rozdielov
Príčiny rozdielov sú rôzne – od horizontálnej segregácie, keď ženy častejšie pracujú v horšie platených odboroch, až po vplyv rodičovstva.
„Materská a rodičovská dovolenka, ako aj starostlivosť o deti, sa u nás týkajú najmä žien a často majú zásadný vplyv na ich kariérny postup. Nejde pritom len o samotné prerušenie práce, ktoré obvykle trvá niekoľko rokov. Aj po návrate ženy často čelia obmedzeným príležitostiam alebo stagnácii v kariérnom raste,“ vysvetľuje Kouba.
Ženy majú väčší problém vytvárať si úspory než muži, môže za to aj fenomén ženského eura
Dôležitý je aj tzv. nevysvetlený rozdiel, ktorý podľa Inštitútu finančnej politiky tvorí približne 10 % a môže byť výsledkom predsudkov, stereotypov alebo historicky nerovných praktík pri nastavovaní miezd.
Muži si nerovnosť často neuvedomujú
Téma rezonuje aj medzi zamestnancami. V ankete agentúry Grafton až 55 % opýtaných uviedlo, že podľa nich nie sú ženy a muži na rovnakej pozícii odmeňovaní rovnako, len 23 % si myslí, že mzdy sú rovnaké a 22 % nevedelo odpovedať.
Zlepšovanie financií slovenských domácností sa v roku 2024 zastavilo. Najviac trpia ľudia s nízkymi príjmami
„To jasne ukazuje, že ženy majú osobnú skúsenosť s nerovnosťou, zatiaľ čo muži si ju často neuvedomujú, alebo ju nevnímajú ako problém,“ komentuje výsledky ankety manažérka z Graftonu. Anketu realizovala agentúra Grafton na LinkedIn v marci a apríli 2025, zúčastnilo sa jej 547 respondentov. Rozdiely v mzdách sa kumulujú počas celého pracovného života a ovplyvňujú aj výšku dôchodkov.
„Na Slovensku tak dostávajú ženy priemerný starobný dôchodok približne o 18 % nižší než muži, čo je väčší rozdiel než je štandard v krajinách EÚ. A to už nie je len otázka spravodlivosti, ale aj vážny ekonomicko-sociálny problém,“ zdôrazňuje Kouba.
Zmenu by mohla priniesť smernica EÚ
Niektoré firmy už zavádzajú mzdové audity, transparentné mzdové pásma a zverejňujú kritériá kariérneho postupu. Kľúčovú úlohu má aj štát, najmä Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Národný inšpektorát práce, ktorý kontroluje dodržiavanie zásad rovnakého odmeňovania.
Zmenu by mohla priniesť aj smernica EÚ 2023/970, ktorú Slovensko musí implementovať do júna 2026. Tá zavádza povinnosť uvádzať mzdové pásma v inzerátoch, právo na informácie o kritériách odmeňovania, mzdový reporting pre firmy nad 100 zamestnancov a dôkazné bremeno pri sporoch o diskrimináciu presúva na zamestnávateľa.
Neudržateľný systém, nízke dôchodky a starnúci národ. Budúcnosť penzií na Slovensku je temná
„Ak bude smernica dôsledne implementovaná a podložená kontrolným mechanizmom, môže to byť kľúčový krok vpred. Iba legislatíva však nestačí – rovnako dôležité sú aj zmeny v myslení a firemných nastaveniach,“ upozorňuje odborníčka. Zmeny budú podľa Kouby postupné, no nevyhnutné.
„Rovnosť v odmeňovaní nie je totiž len otázkou rodovej spravodlivosti – je to aj ekonomická nevyhnutnosť pre udržateľný a konkurencieschopný trh práce,“ uzatvára Kouba.
