Ženy majú na Slovensku zhruba o pätinu nižšie dôchodky ako muži. Súvisí to s tým, že počas života zarábajú menej ako muži. Nižšie dôchodky však znamenajú vyššie riziko chudoby v starobe najmä pre ženy, ktoré žijú samy.
Príjmová chudoba
Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR je v súčasnosti na Slovensku postihnutých príjmovou chudobou 13,9 % žien, jednočlenná domácnosť žien má mieru rizika chudoby na úrovni 26,3 %.
Boj s infláciou: Ktoré rodiny museli siahnuť hlbšie do vrecka? Dôchodcovia, rodiny s príjmom alebo poberatelia dávok
„Napriek tomu, že emancipácia žien pokročila a ženy už nemusia bojovať o svoje volebné právo, vo verejnom živote, v práci a zárobkoch, a následne aj v priznaných dôchodkoch, sú ženy stále v nevýhodnejšej pozícii ako muži. KOZ SR pri príležitosti Medzinárodného dňa žien pripomína, že neexistuje priestor na takéto prejavy a prehlbovanie rozdielností. Vyzývame na prelomenie bariér, spochybnenie stereotypov, na spravodlivé zaobchádzanie a vytvorenie prostredia, kde sú všetky ženy cenené a rešpektované,“ vyzdvihuje Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ).
Najčastejšie bariéry
Muži zarábajú o 10,2 % viac, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Naopak, ženy majú mzdy o 10,5 % nižšie, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Výrazný rozdiel je aj pri porovnaní mzdy muža a ženy. Ženy dosahujú len 81,2 % mzdy mužov, rodový mzdový rozdiel je teda na úrovni 18,8 % v neprospech žien.
Ženy zarábajú na Slovensku o takmer pätinu menej ako muži. Prečo je tomu tak?
„Medzi najčastejšie bariéry, s ktorými sa ženy stretávajú, patrí okrem už spomínaného nízkeho mzdového ohodnotenia, aj nemožnosť kariérneho rastu, vysoká nezamestnanosť, zložitý návrat na trh práce po materskej dovolenke, nedostupnosť predškolskej výchovy, ale aj vysoká nezamestnanosť, či obťažovanie na pracovisku,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Starnúca populácia
Platovú nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien živia predsudky a stereotypné vnímanie pozície ženy – matky a opatrovateľky, zo strany spoločnosti. Takzvané opatrovateľské činnosti, t. j. starostlivosť o deti, rodinných príslušníkov a domáce práce, sú vo veľkej miere v rukách žien.
„V kontexte starnúcej populácie, nedostatočne pripravenej infraštruktúry, nedostatočného množstva profesionálnych kapacít pre opatrovanie nesebestačných seniorov, chýbajúcich kapacít jaslí a škôlok, bude význam žien takzvanej sendvičovej generácie narastať,“ dopĺňa Uhlerová.
Ako ďalej pokračuje, na Slovensku je až 68 % domáckej práce vykonávanej ženami. Žena tak v priemere venuje tejto neplatenej domáckej práci 38 hodín týždenne.
Nástroje na elimináciu rodových mzdových rozdielov
Zamestnávatelia nemajú podľa KOZ veľký záujem vychádzať ženám v ústrety prostredníctvom skrátenej práce, najmä z dôvodov daňovo-odvodového zaťaženia a celkových nákladov na zvýšený počet zamestnancov z dôvodu skrátenia ich práce.
„Rovnakou prekážkou na väčšie zapojenie žien na trhu práce je problematika tzv. dlhých pracovných hodín mužov, ktoré de facto bránia mužom dostatočne sa podieľať na domácich prácach a starostlivosti o deti. Možné riešenie vidíme napríklad aj v skracovaní pracovného času,“ uviedla prezidentka KOZ.
Nástroje na elimináciu rodových mzdových rozdielov už sčasti nájdeme aj v existujúcich legislatívnych opatreniach, napríklad zákaz diskriminácie je zakotvený v Ústave SR, v Zákonníku práce, či v tzv. antidiskriminačnom zákone. Viac priaznivých opatrení však prináša transpozícia európskych smerníc.
